Môžu za globálne otepľovanie ľudia?

Globálne otepľovanie je ekologickým, ekonomickým, vedeckým i politickým problémom prvej triedy a pretože jeho riziká ležia ďaleko v budúcnosti, je dvojnásobne zložité ho riešiť. Ak chceme konať hneď a predísť následkom, musíme najprv poriadne preskúmať ..


FOTO - ARCHÍV




Americkí vedci pred časom predstavili, ako by sa zohrial vzduch okolo našej planéty, keby sa CO2 v atmosfére zdvojnásobil (dole vľavo za rok, vpravo za desať rokov), či dokonca zoštvornásobil (hore). Stupnica je vo Fahrenheitoch 0°C = 32°F FOTO - GFDL/NOAA



Globálne otepľovanie je ekologickým, ekonomickým, vedeckým i politickým problémom prvej triedy a pretože jeho riziká ležia ďaleko v budúcnosti, je dvojnásobne zložité ho riešiť. Ak chceme konať hneď a predísť následkom, musíme najprv poriadne preskúmať to, čo sme sa o povahe tohto nebezpečia už dozvedeli. Mali by sme vkladať nádeje do Kjótskej dohody, ktorá stanovuje prísne limity na emisie tzv. skleníkových plynov? Alebo má snáď pravdu americká vláda, podľa ktorej je znižovanie emisií podložené „dryáčnickými“ dôkazmi, a preto dohodu z Kjóta odmieta?

Hlavní podozriví – CO2 a vodná para

Nepriame dôkazy naznačujú, že k spaľovaniu fosílnych palív skutočne pristupujeme ľahkovážne a že to má hádam tiež vplyv na globálne otepľovanie. Od roku 1900 sa globálna teplota zemskej atmosféry a povrchových vôd oceánov zvýšila o pol až celý jeden stupeň Celzia. Hlavným podozrivým je tu atmosférický oxid uhličitý CO2, hneď za vodnou parou a jej skleníkovým efektom. Od roku 1860, keď vďaka priemyselnej revolúcii a nárastu populácie rapídne vzrástla spotreba fosílnych palív, sa objem atmosférického CO2 zvýšil zhruba o 28 percent.

Nárast bol spočiatku mierny: Z 290 častíc z milióna (ppm) v roku 1860 na 295 ppm v roku 1900. Potom sa však rapídne zrýchlil: v roku 1950 objem CO2 v atmosfére dosiahol hodnotu 310 ppm a v roku 2000 tvoril už 370 ppm.

Polovicu celkového prírastku vo výške 80 ppm má pritom na svedomí len posledných dvadsaťpäť rokov. Z číslicových modelov globálnej klímy možno vyčítať, že zdvojnásobenie súčasnej atmosférickej akumulácie CO2 spôsobí ďalšie otepľovanie o 3 až 5 stupňov Celzia, možno už do roku 2050.

Následky takého oteplenia by boli zničujúce: vnútrozemie by vyschlo a nižšie položené pobrežné oblasti by skončili pod vodou, lebo v dôsledku topenia polárnych ľadov by stúpali hladiny morí. To by zrejme vyvolalo ďalšie otepľovanie a vzhľadom na nárast vodnej pary v atmosfére aj rýchly a nekontrolovateľný skleníkový efekt. Jedinou rozumnou cestou, ako z tohto začarovaného kruhu, by sa mohlo zdať zníženie spotreby fosílnych palív, o čo sa zasadzujú zástancovia Kjótskeho protokolu, a ďalšie investície do alternatívnych zdrojov energie.

Zabúda sa na Slnko

Hoci sa vedcom v posledných rokoch podarilo zostrojiť niekoľko kvalitných modelov globálnej klímy, sami pripúšťajú, že tieto modely rátajú len so zlomkom všetkých faktorov a fyzikálnych síl, ktoré ovplyvňujú podnebie a priemernú globálnu teplotu. Štúdie v posledných dvadsiatich rokoch napríklad dokázali, že zmeny magnetickej aktivity Slnka spôsobujú zmenu jeho jasnosti až o 0,1 percenta a že priemerná ročná teplota v severnej teplotnej zóne Zeme sa už najmenej tisíc rokov riadi zmenami slnečnej aktivity.

Pri sledovaní Slnku podobných vesmírnych objektov vedci objavili hviezdu, ktorej jasnosť počas piatich rokov klesla o 0,5 percenta a za rovnaký čas sa podstatne znížila aj jej magnetická aktivita. Možno sa domnievať, že Slnko sa správa podobne. Na vzorkách ľadu odobraných z ľadovej čiapočky v Grónsku, možno sledovať náhle zmeny teploty. Na rozdiel od predpovedí klimatických modelov, zameraných na emisie skleníkových plynov, tieto vzorky dokazujú, že pokles CO2 v atmosfére týmto chladným medziobdobiam nepredchádzal, skôr nasledoval po nich.

Kto je zodpovedný

Čo teda doteraz nesie zodpovednosť za globálne otepľovanie? V rokoch 1900 až 1950 mala globálne otepľovanie na svedomí nepochybne stúpajúca jasnosť Slnka. V tom období sa totiž jeho magnetická aktivita zvýšila dva- až trikrát. Atmosférický oxid uhličitý rozhodne nemohol byť významnou príčinou, pretože do roku 1950, keď sa globálne otepľovanie na niekoľko desaťročí ustálilo, sa jeho podiel v atmosfére zvýšil len o 7 percent. Po roku 1950 slnečná aktivita žiadne zásadnejšie kolísanie nezaznamenala, o 20 percent však vzrástol podiel CO2, ktorý sa podpísal na globálnom otepľovaní v rokoch 1970 až 2000. Atmosféricky oxid uhličitý tak bude pravdepodobne riadiacim faktorom globálnej klímy i v tomto storočí

Človek neprospieva, ale nie je rozhodujúci

To však stále nedokazuje, že za rastúcu akumuláciu CO2 v atmosfére môžu exhalácie spôsobené ľudskou činnosťou. V atmosfére je obsiahnutých asi 750 gigaton (109 ton) CO2, zatiaľ čo celkový ročný objem ľudských exhalácií a emisií je približne 5,5 gigatony, teda len asi 0,7 percenta celkového objemu. Okrem toho sa odhaduje, že každoročne dôjde medzi atmosférou a svetovými oceánmi k výmene asi 90 Gt CO2. Čo znamená, že exhalácie CO2 spôsobené ľudskou činnosťou sa v atmosfére nezdržujú a neakumulujú, skôr sa veľmi rýchlo rozptýlia na oceánskom povrchu, aby atmosférický oxid uhličitý zostal vo vyváženom stave.

Túto rovnováhu pritom určuje teplota vody na povrchu oceánu. Je teda možné, že za procesom globálneho otepľovania stojí otepľovanie oceánov Slnkom v rokoch 1900 až 1950. To totiž mohlo pozmeniť rovnovážny stav tak, že sa v atmosfére odvtedy začalo koncentrovať väčšie množstvo CO2, ktoré globálne oteplenie urýchľovalo. Ľudská produkcia oxidu uhličitého teda situácii neprospieva, pritom však bude sotva rozhodujúcim faktorom. Tieto dôkazy sú pre kjótskych skeptikov naozaj dobrým argumentom.

Stále neprebádané faktory

Riziká, ktoré so sebou prináša globálne otepľovanie, sú však reálne. Poukazovanie na ľudské emisie CO2 rozhodne nezaváňa „dryáčnictvom“, len neúplnosťou. Tak napríklad okrem svojej magnetickej činnosti ovplyvňuje Slnko počasie na Zemi niekoľkými ďalšími spôsobmi, okrem iného otepľovaním hornej stratosféry ultrafialovým žiarením, nukleáciou aerosolov či tvorbou mrakov. Klíma tiež závisí od miery výmeny vodnej pary medzi atmosférou a zemským povrchom, kde spolupôsobia oceánske vodné prúdy, vetry a geografia.

Všetky tieto spolupôsobiace javy treba chápať kvantitatívne. Len tak budeme môcť vytvoriť skutočne verný model zmien globálnej klímy, čo sa nám zatiaľ nepodarilo. Jedinou správnou cestou je teda začať skúmať všetky dosiaľ neprebádané faktory: fyziku tvorby mrakov, dynamické prepojenie hornej stratosféry so spodnou atmosférou, akumuláciu vodnej pary v atmosfére. Ak chceme nájsť naozaj účinné riešenie, musíme počkať, kým o celom probléme budeme vedieť viac.

EUGEN N. PARKER

Autor je emeritným profesorom University of Chicago, kde pôsobil na katedrách fyziky a astronómie a v Ústave Enrica Fermiho. Je popredným odborníkom na slnečný vietor a účinky magnetických polí v heliosfére.

© Project Syndicate, január 2002

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Harabin má k prezidentskej petícii bližšie, ako priznáva

Čím viac hlasov, tým ľahšie rozhodovanie o kandidatúre, tvrdí konšpirátor a bývalý minister spravodlivosti. Zneužitia svojich údajov sa nebojí.

Neprehliadnite tiež

LG V30 je skoro dokonalý smartfón pre milovníkov multimédií

Špičkový výkon, skvelý fotoaparát a množstvo ďalších superlatív. Aký je nový smartfón od LG v skutočnosti?

DETSKÁ RUBRIKA

Krahulcom ublížili postreky. Z poškodených vajec sa mladé nikdy nevyliahli

Pôsobením chemikálií sa škrupina na vajíčkach stenčila a nasledoval smutný koniec. Keď si nádejná mama sadla na znášku, vajíčka pod ňou popraskali.

Prekvapivé príslušenstvo: Nintendo spojilo kartónové hračky a hraciu konzolu

Postavte si vlastný klavír, auto na diaľkové ovládanie či robotický oblek.

Prekonáva všetky limity. Nový fotoaparát má 400 megapixelové fotky

Jedna fotografia zaberie 2,4 gigabajtu úložného priestoru.

Môže ukrývať mayské tajomstvá. Našli najväčšiu zatopenú jaskyňu sveta

Potápači našli prepojenie dvoch jaskynných systémov, spolu sú dlhé 347 kilometrov.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  4. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  8. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  9. Kam do tepla v januári?
  10. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  4. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  5. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  6. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  7. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  8. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  9. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  10. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  1. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 6 312
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 025
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 843
  4. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 3 159
  5. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 2 737
  6. Kam do tepla v januári? 2 536
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 285
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 213
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 1 544
  10. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 1 541