Môžu za globálne otepľovanie ľudia?

Globálne otepľovanie je ekologickým, ekonomickým, vedeckým i politickým problémom prvej triedy a pretože jeho riziká ležia ďaleko v budúcnosti, je dvojnásobne zložité ho riešiť. Ak chceme konať hneď a predísť následkom, musíme najprv poriadne preskúmať ..


FOTO - ARCHÍV




Americkí vedci pred časom predstavili, ako by sa zohrial vzduch okolo našej planéty, keby sa CO2 v atmosfére zdvojnásobil (dole vľavo za rok, vpravo za desať rokov), či dokonca zoštvornásobil (hore). Stupnica je vo Fahrenheitoch 0°C = 32°F FOTO - GFDL/NOAA



Globálne otepľovanie je ekologickým, ekonomickým, vedeckým i politickým problémom prvej triedy a pretože jeho riziká ležia ďaleko v budúcnosti, je dvojnásobne zložité ho riešiť. Ak chceme konať hneď a predísť následkom, musíme najprv poriadne preskúmať to, čo sme sa o povahe tohto nebezpečia už dozvedeli. Mali by sme vkladať nádeje do Kjótskej dohody, ktorá stanovuje prísne limity na emisie tzv. skleníkových plynov? Alebo má snáď pravdu americká vláda, podľa ktorej je znižovanie emisií podložené „dryáčnickými“ dôkazmi, a preto dohodu z Kjóta odmieta?

Hlavní podozriví – CO2 a vodná para

Nepriame dôkazy naznačujú, že k spaľovaniu fosílnych palív skutočne pristupujeme ľahkovážne a že to má hádam tiež vplyv na globálne otepľovanie. Od roku 1900 sa globálna teplota zemskej atmosféry a povrchových vôd oceánov zvýšila o pol až celý jeden stupeň Celzia. Hlavným podozrivým je tu atmosférický oxid uhličitý CO2, hneď za vodnou parou a jej skleníkovým efektom. Od roku 1860, keď vďaka priemyselnej revolúcii a nárastu populácie rapídne vzrástla spotreba fosílnych palív, sa objem atmosférického CO2 zvýšil zhruba o 28 percent.

Nárast bol spočiatku mierny: Z 290 častíc z milióna (ppm) v roku 1860 na 295 ppm v roku 1900. Potom sa však rapídne zrýchlil: v roku 1950 objem CO2 v atmosfére dosiahol hodnotu 310 ppm a v roku 2000 tvoril už 370 ppm.

Polovicu celkového prírastku vo výške 80 ppm má pritom na svedomí len posledných dvadsaťpäť rokov. Z číslicových modelov globálnej klímy možno vyčítať, že zdvojnásobenie súčasnej atmosférickej akumulácie CO2 spôsobí ďalšie otepľovanie o 3 až 5 stupňov Celzia, možno už do roku 2050.

Následky takého oteplenia by boli zničujúce: vnútrozemie by vyschlo a nižšie položené pobrežné oblasti by skončili pod vodou, lebo v dôsledku topenia polárnych ľadov by stúpali hladiny morí. To by zrejme vyvolalo ďalšie otepľovanie a vzhľadom na nárast vodnej pary v atmosfére aj rýchly a nekontrolovateľný skleníkový efekt. Jedinou rozumnou cestou, ako z tohto začarovaného kruhu, by sa mohlo zdať zníženie spotreby fosílnych palív, o čo sa zasadzujú zástancovia Kjótskeho protokolu, a ďalšie investície do alternatívnych zdrojov energie.

Zabúda sa na Slnko

Hoci sa vedcom v posledných rokoch podarilo zostrojiť niekoľko kvalitných modelov globálnej klímy, sami pripúšťajú, že tieto modely rátajú len so zlomkom všetkých faktorov a fyzikálnych síl, ktoré ovplyvňujú podnebie a priemernú globálnu teplotu. Štúdie v posledných dvadsiatich rokoch napríklad dokázali, že zmeny magnetickej aktivity Slnka spôsobujú zmenu jeho jasnosti až o 0,1 percenta a že priemerná ročná teplota v severnej teplotnej zóne Zeme sa už najmenej tisíc rokov riadi zmenami slnečnej aktivity.

Pri sledovaní Slnku podobných vesmírnych objektov vedci objavili hviezdu, ktorej jasnosť počas piatich rokov klesla o 0,5 percenta a za rovnaký čas sa podstatne znížila aj jej magnetická aktivita. Možno sa domnievať, že Slnko sa správa podobne. Na vzorkách ľadu odobraných z ľadovej čiapočky v Grónsku, možno sledovať náhle zmeny teploty. Na rozdiel od predpovedí klimatických modelov, zameraných na emisie skleníkových plynov, tieto vzorky dokazujú, že pokles CO2 v atmosfére týmto chladným medziobdobiam nepredchádzal, skôr nasledoval po nich.

Kto je zodpovedný

Čo teda doteraz nesie zodpovednosť za globálne otepľovanie? V rokoch 1900 až 1950 mala globálne otepľovanie na svedomí nepochybne stúpajúca jasnosť Slnka. V tom období sa totiž jeho magnetická aktivita zvýšila dva- až trikrát. Atmosférický oxid uhličitý rozhodne nemohol byť významnou príčinou, pretože do roku 1950, keď sa globálne otepľovanie na niekoľko desaťročí ustálilo, sa jeho podiel v atmosfére zvýšil len o 7 percent. Po roku 1950 slnečná aktivita žiadne zásadnejšie kolísanie nezaznamenala, o 20 percent však vzrástol podiel CO2, ktorý sa podpísal na globálnom otepľovaní v rokoch 1970 až 2000. Atmosféricky oxid uhličitý tak bude pravdepodobne riadiacim faktorom globálnej klímy i v tomto storočí

Človek neprospieva, ale nie je rozhodujúci

To však stále nedokazuje, že za rastúcu akumuláciu CO2 v atmosfére môžu exhalácie spôsobené ľudskou činnosťou. V atmosfére je obsiahnutých asi 750 gigaton (109 ton) CO2, zatiaľ čo celkový ročný objem ľudských exhalácií a emisií je približne 5,5 gigatony, teda len asi 0,7 percenta celkového objemu. Okrem toho sa odhaduje, že každoročne dôjde medzi atmosférou a svetovými oceánmi k výmene asi 90 Gt CO2. Čo znamená, že exhalácie CO2 spôsobené ľudskou činnosťou sa v atmosfére nezdržujú a neakumulujú, skôr sa veľmi rýchlo rozptýlia na oceánskom povrchu, aby atmosférický oxid uhličitý zostal vo vyváženom stave.

Túto rovnováhu pritom určuje teplota vody na povrchu oceánu. Je teda možné, že za procesom globálneho otepľovania stojí otepľovanie oceánov Slnkom v rokoch 1900 až 1950. To totiž mohlo pozmeniť rovnovážny stav tak, že sa v atmosfére odvtedy začalo koncentrovať väčšie množstvo CO2, ktoré globálne oteplenie urýchľovalo. Ľudská produkcia oxidu uhličitého teda situácii neprospieva, pritom však bude sotva rozhodujúcim faktorom. Tieto dôkazy sú pre kjótskych skeptikov naozaj dobrým argumentom.

Stále neprebádané faktory

Riziká, ktoré so sebou prináša globálne otepľovanie, sú však reálne. Poukazovanie na ľudské emisie CO2 rozhodne nezaváňa „dryáčnictvom“, len neúplnosťou. Tak napríklad okrem svojej magnetickej činnosti ovplyvňuje Slnko počasie na Zemi niekoľkými ďalšími spôsobmi, okrem iného otepľovaním hornej stratosféry ultrafialovým žiarením, nukleáciou aerosolov či tvorbou mrakov. Klíma tiež závisí od miery výmeny vodnej pary medzi atmosférou a zemským povrchom, kde spolupôsobia oceánske vodné prúdy, vetry a geografia.

Všetky tieto spolupôsobiace javy treba chápať kvantitatívne. Len tak budeme môcť vytvoriť skutočne verný model zmien globálnej klímy, čo sa nám zatiaľ nepodarilo. Jedinou správnou cestou je teda začať skúmať všetky dosiaľ neprebádané faktory: fyziku tvorby mrakov, dynamické prepojenie hornej stratosféry so spodnou atmosférou, akumuláciu vodnej pary v atmosfére. Ak chceme nájsť naozaj účinné riešenie, musíme počkať, kým o celom probléme budeme vedieť viac.

EUGEN N. PARKER

Autor je emeritným profesorom University of Chicago, kde pôsobil na katedrách fyziky a astronómie a v Ústave Enrica Fermiho. Je popredným odborníkom na slnečný vietor a účinky magnetických polí v heliosfére.

© Project Syndicate, január 2002

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Brusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Európskej komisii sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie ani súvisiace investície za pol miliardy eur.

DOMOV

Policajti bili obuškami Rómov, Gašpar vidí neprimerané zákroky

Policajti zasahovali v Zborove pre šarvátku medzi Rómami.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

Neprehliadnite tiež

Zdá sa, že vesmírny lúč sa pohybuje päťkrát rýchlejšie ako svetlo

Kozmická ilúzia môže odhaliť tajomstvo štartu či zastavenia vzniku nových hviezd.

Najväčšia plávajúca elektráreň? Spustili ju v Číne

Ak solárne panely plávajú na vode, možno ich efektívne chladiť pre zachovanie životnosti a výkonu.

Umelá inteligencia porazila svetového šampióna v hre Go

AlphaGo je zručnejšia a šikovnejšia. V prvej hre porazila aktuálnu svetovú jednotku.

V obežných dráhach planét vzdialenej sústavy objavili vzorec

Obežné dráhy planét v sústave TRAPPIST-1 spája dráhová rezonancia.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 355
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 957
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 745
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 805
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 5 543
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 305
  7. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 250
  8. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 817
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 501
  10. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 333