SME

Zoom: Mama a mama. Otca už myši nepotrebovali

Nový výskum experimentoval s potomkami párov rovnakého pohlavia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Žiadny z cicavcov to v prírode nedokáže. Panenské počatie existuje len vo svete niektorých plazov, rýb, obojživelníkov a vtákov.

Cicavce, a teda aj človek, sú odkázané na sex. No aj pravidlá pohlavného rozmnožovania sa dajú porušiť. Čínski vedci totiž vytvorili myši, ktoré mali oboch rodičov rovnakého pohlavia. A detaily takéhoto výskumu zverejnili vo vedeckom časopise Cell Stem Cell.

Zatiaľ čo myšiam s dvoma matkami sa darilo veľmi dobre a dočkali sa aj v dospelosti vlastných mláďat, myši s dvoma otcami mali ťažší osud.

SkryťVypnúť reklamu

Niektoré zvieratá nepotrebujú na párenie partnera. Vystačia si jednoducho s tým, čo majú sami k dispozícii vo vlastnom tele. U cicavcov to nie je také jednoduché. Ak by ste sa pokúsili len tak spojiť dve vajíčka či dve spermie, nefungovalo by to. Výsledkom takého „spárenia" by boli mláďatá s vývojovými anomáliami a neschopné života.

Počas vývoja spermií a vajíčok sa totiž deje genetický jav zvaný imprinting, ktorý vo svojej podstate bráni v rozmnožovaní dvoch rovnakých pohlaví. Imprinting zjednodušene vypína určité materské a otcovské gény. Ak sa stretnú dve bunky s rovnakými vypnutými génmi, vývoj embrya neprebehne normálne.

Čínski výskumníci sa však pokúsili do tohto mechanizmu zasiahnuť. Nepárili však iba dve vajíčka či dve spermie. Pri stvorení mláďat využili aj haploidné embryonálne kmeňové bunky - špeciálne bunky, ktoré obsahujú polovičný počet chromozómov (rovnako ako pohlavné bunky) a DNA iba od jedného rodiča.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci z čínskej akadémie vied teda spojili vajíčko a špeciálnu kmeňovú bunku od druhej samičky. U samičiek vypínali tri imprintované gény. U samcov bol postup o niečo ťažší.

Aby všetko fungovalo, museli vypnúť sedem génov. A okrem spermie a špeciálnej kmeňovej bunky museli vedci použiť aj vajíčko s odstránenou genetickou informáciou, do ktorého vstrekli materiál od dvoch otcov. Vajíčko potom vložili do náhradnej matky.

Výsledky spárenia dvoch samcov a samičiek sa výrazne líšili. U samičiek vytvorili 210 embryií, z ktorých vzniklo 29 živých myší. Splodené myši boli zdravé, žili až do dospelosti a dokonca mali vlastné mláďatá. Z dvoch otcov sa vedcom podarilo vytvoriť dvanásť živých a donosených mláďat. Žiadne však neprežilo dlhšie ako 48 hodín po narodení.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci v súčasnosti nerozmýšľajú nad tým, ako by mohli fungovanie výskumu preniesť na ľudí. Chcú skôr pochopiť, ako vlastne funguje vývoj cicavcov a detaily genetiky, ktorá je v pozadí.

Ďalšie správy z medicíny

Ak si myslíte, že podľa prejavu spoznáte klamára, pravdepodobne sa mýlite. Nový výskum hovorí, že verbálne a fyzické znaky lži sa spoznávajú oveľa ťažšie, ako si ľudia zvyčajne myslia. A mnohé znaky, ako napríklad gestá rúk, ktoré si ľudia často spájajú s klamstvom, v skutočnosti častejšie podvedome používame vtedy, keď hovoríme pravdu.

Nová technika snímania je výrazne lepšia, keď dôjde na hľadania tumorov. Takzvané 3D mamografy objavia až o tretinu viac rakovinových nádorov.

Medicínska marihuana môže pomôcť pacientom s roztrúsenou sklerózou, naznačuje nový výskum. Ukazuje, že má vplyv na symptómy ochorenia, aspoň podľa názoru pacientov. Lekári však až takí optimistickí nie sú, vedci preto hovoria o potrebe ďalšieho výskumu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu