SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
PODCAST ZOOM

Zoom: Ďalšia chemikália zabíja včely, používame ju bežne

Proti burine sa používa už štyridsať rokov.

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Keby svet nemal včely, mohol by sa zrejme rozlúčiť s mnohými obľúbenými pôžitkami. Žiadna káva, čaje, či ovocie. Nehovoriac o ekonomike a miliónoch pracovných miest.

Raz to však môže nastať, OSN už niekoľko rokov varuje, že včelám hrozí vyhynutie. Včely totiž miznú rýchlo a vedci nevedia, prečo presne. Medzi podozrivých zaraďujú rôzne štúdie pesticídy, klimatickú zmenu aj vírusy.

Najnovší výskum v prestížnom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences ukazuje na ďalšieho vinníka: na chemikáliu glyfosát. Látku dosiaľ považovali za neškodnú pre zvieratá a už viac ako štyridsať rokov sa používa proti burine v záhradách a na poliach.

Skryť Vypnúť reklamu

Glyfosát je účinnou látkou v mnohých prostriedkoch proti burine a zároveň najrozšírenejším herbicídom na svete. Štúdia z roku 2016 zistila, že od uvedenia do predaja v roku 1974 bolo na svete použitých takmer deväť miliárd ton tohto prostriedku proti burine.

Chemikália zabíja nežiaduce rastliny tak, že im zablokuje veľmi dôležitý enzým v ich metabolizme. Okrem niektorých baktérií zvieratá tento enzým nemajú, a tak sa predpokladalo, že je pre ne nie je škodlivý. No najnovšia štúdia naznačuje, že glyfosát môže zmeniť zloženie baktérii v tráviacej sústave včiel - takzvaný mikrobióm – ktoré hmyzu pomáhajú brániť sa proti infekciám.

Výskumníci totiž vzali z úľa približne dvetisíc včiel a označili ich. Len časť z nich vystavili glyfosátu v miere, v ktorej sa vyskytuje v bežných poľnohospodárskych plodinách, na voľných porastoch či na iných miestach. K včelám sa po niekoľkých dňoch vrátili a preskúmali ich mikrobióm. Z ôsmich dôležitých druhov baktérií sa štyri druhy scvrkli.

Skryť Vypnúť reklamu

Zdá sa teda, že takéto včely sú menej odolné voči smrteľným infekciám. Výskumníci preto odporúčajú, aby sa farmári a ľudia starajúci sa o rastliny vyhli používaniu prostriedkov s glyfosátom na tých rastlinách, ktoré by včely mohli navštevovať. Zároveň hovoria, že ďalšie výskumy musia zistiť, aký vplyv má látka aj na ľudí.

Ďalšie správy z vedy

Matematik tvrdí, že našiel riešenie 160-ročnej záhady. Michael Atiyah údajne našiel dôkaz platnosti Riemannovej hypotézy, odborníci sú však stále opatrní a jeho riešeniu nedôverujú.

Raketa Ariane-5 má za sebou stovku štartov. Na svojom jubilejnom lete vyniesla do vesmíru dve veľké telekomunikačné družice.

Nepodceňujte sa. Nie ste takí otravní, ako si myslíte, naznačuje nová štúdia. A tiež ukazuje, že svojim najväčším kritikom bývame my sami.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Včely

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Zoom | Týždenný vedecký podcast
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pohľad do miestnosti vo Fakultnej nemocnici v Trnave, v ktorej sa podáva vakcína na prevenciu ochorenia COVID-19.

Nemocnice navrhujú, aby sa náhradníci prihlasovali cez portál korona.gov.

10 h
Certifikát z celoplošného skríningového testovania na ochorenie COVID-19 prebiehajúceho od 18. - 26. januára 2021.

Zoznam zmien platných od 27. januára.

10 h

V sobotu sa chystajú ďalšie protesty.

7 h

Neprehliadnite tiež

Bronzové predmety v tvare rebierok mohli ľudia v Európe počas Bronzovej doby používať ako peniaze.

Bronzové predmety našli aj v Česku.

15 h
Digitálna rekonštrukcia Psittacosaura ilustruje, ako zviera využívalo kloaku na signalizáciu počas dvorenia.

Vedci našli zachovanú kloaku.

25. jan
Desiatky robotických postavičiek Robi, ktoré si mohli zostrojiť čitatelia japonského časopisu DIY. 34-centimetrov vysoký a jeden kilogram vážiaci robot Robi rozpoznáva vyše 200 japonských fráz, dokáže chodiť, tancovať, behať a hrať futbal.

Roboty sa na ľudí začali podobať.

25. jan
Demänovská jaskyňa Slobody

V tomto roku uplynie 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody.

25. jan