SME
Utorok, 25. február, 2020 | Meniny má Frederik(a)

Mala zobák a žiadny pancier. Objavili fosíliu zvláštnej korytnačky

Korytnačka žila v plytkej vode.

Ilustrácia korytnačky Eorhynchochelys vo vode.Ilustrácia korytnačky Eorhynchochelys vo vode.(Zdroj: Adrienne Stroup, Field Museum)

BRATISLAVA. Korytnačky dnes ľahko odlíšite vďaka ich dvom hlavným črtám. Majú pancier, ktorý chráni ich telo, a skostnatený, no bezzubý zobák.

V Číne teraz vedci objavili fosíliu korytnačky, ktorá síce mala zobák, no typický pancier jej chýbal.

Nález, ktorý pomáha odhaliť tajomstvá korytnačej evolúcie, uverejnili minulý týždeň vo vedeckom časopise Nature.

Článok pokračuje pod video reklamou

Plochá korytnačka

Prečítajte si tiež: Doba ľudská ničí oceány nevídaným tempom Čítajte 

"Toto stvorenie bolo dlhé 1,8 metra, malo zvláštne ploché telo, dlhý chvost a predná časť jeho čeľustí sa vyvinula do zvláštneho zobáka," vysvetľuje v tlačovej správe Fieldovho múzea v Chicagu autor štúdie a paleontológ Olivier Rieppel.

"Zviera zrejme žilo v plytkých vodách a potravu hľadalo v bahne." Žilo pred 228 miliónmi rokov.

Korytnačka dostala meno eorhynchochelys sinensis - kde eorhynchochelys znamená "prvá korytnačka so zobákom" a sinensis znamená "z Číny".

Vedci už v minulosti objavili pozostatky dávnych korytnačiek, no tie nemali zobák, zato mali čiastočný pancier.

Eorhynchochelys svojím zobákom pomáha vyriešiť dlhoročný problém pôvodu korytnačiek.

Mozaiková evolúcia

Fakt, že korytnačka eorhynchochelys mala zobák skôr než ostatné dávne korytnačky, je dôkazom mozaikovej evolúcie.

Tento typ evolúcie hovorí, že vlastnosti sa môžu vyvíjať nezávisle od seba, rôzne rýchlo a nie každý dávny druh musí mať všetky vlastnosti naraz.

Niektoré korytnačky teda mali čiastočný pancier, niektoré mali zobák. Neskôr sa genetické mutácie zodpovedné za tieto črty vyskytli u toho istého zvieraťa.

Fosília korytnačky. Fosília korytnačky. (zdroj: Nick Fraser, National Museums Scotland)

"(Tento nález) nám ukazuje, že evolúcia korytnačiek nebola priamočiarym hromadením jedinečných čŕt. Bola to séria zložitejších udalostí, ktoré sa nám len teraz začínajú odkrývať," dodáva ďalší autor štúdie Nick Fraser.

Vedcom sa tiež vďaka fosílii podarilo určiť, či korytnačky patria k praplazom, alebo diapsidným plazom, ku ktorým patria všetky žijúce plazy.

Diapsidné plazy mali v začiatkoch evolúcie dve diery na bokoch lebky. Praplazy (nazývané aj anapsidy) tieto otvory nemali. Korytnačky zaraďovali skôr k anapsidom, no lebka eorhynchochelys naznačuje, že patrí k plazom s otvormi v hlave.

"Vďaka jej diapsidnej lebke vieme, že korytnačky nie sú príbuzné skorým praplazom, ale sú blízke evolučne viac rozvinutým diapsidným plazom. Je to skalopevné, debata skončila," dodal Rieppel.

DOI: 10.1038/s41586-018-0419-1

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

Téma: Evolúcia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Plazy

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a vľavo Erik Tomáš (obaja SMER).
Policajt pred hotelom na Tenerife.
Cynická obluda

Útecha pre Kočnera

Sú jednoducho voliči, ktorým veci a zjavné súvislosti nedoklapnú absolútne nikdy. Momentálne je ich asi 17 percent.

Neprehliadnite tiež

ARCHÍVNY TEXT

Mozog starne už v tridsiatke, tieto potraviny ho ochránia

Luteín bojuje proti kognitívnemu starnutiu.

Luteín, ktorý nájdete v špenáte alebo zimnej kapuste, ochráni mozog pred starnutím.
Ilustračné foto.

Aj dospelý mozog tvorí nové nervové bunky. Načo nám sú?

Mať dlhý chvost a ostré zuby sa vypláca.

Neuróny v mozgu.