SME

Slovák v CERNe: Máme ľudí, ktorí dokážu viesť experimenty

S kolegami navrhol jedinečný experiment.

Jadrový fyzik Martin Venhart. (Zdroj: Archív M. V. )
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ak mali Slováci v CERNe preraziť, museli prísť s niečím novým. Podarilo sa. Navrhli jedinečný prístroj, ktorý dokázal merať dovtedy veľmi ťažko a naraz zmerateľné žiarenie. Kópiu prístroja už majú aj v južnej Afrike.

Aj o nebezpečnej práci Slovákov v laboratóriách CERNu, o jedinečnom slovenskom experimente Tatra, ale aj o najlepšej 450-eurovej investícii vo svojom živote hovorí v rozhovore pre SME slovenský jadrový fyzik MARTIN VENHART.

Čomu sa venujete vo svojom výskume?

"Zaoberám sa štruktúrou atómového jadra so špeciálnym prihliadnutím na tvar jadra. To je taká zaujímavosť, že hmota, ktorá tvorí jadro, vo všeobecnosti nezaujíma guľový tvar. Keď vypustíme kvapku vody vo vesmíre, má tendenciu vytvoriť krásnu guľu. Atómové jadro sa takto nespráva. Napriek tomu, že to vieme od 60. rokov, vôbec nemáme odpoveď na to, prečo to tak je."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prečítajte si tiež: Slovenka z CERN-u: Odkiaľ ideme a kam je mystériom vesmíru. Zatiaľ Čítajte 

Ako potom vyzerajú jadrá atómov?

"Väčšina z jadier, ktoré skúmame, má tvar ako lopta na britské rugby. Niektoré zas tvar disku, iné sú aj guľaté. Nemáme odpoveď, prečo je to niekedy tak a potom inak. Nebudeme ju mať dovtedy, kým nebudeme mať k dispozícii dostatočné množstvo presných experimentálnych dát, čo stále nemáme.

Prirovnal by som to k situácii, v akej bola biológia za čias Carla Linného (švédsky prírodovedec, pozn. red.), ktorý zaradil rastliny a živočíchy do systému. To, že sa príroda správa takto systematicky, zistíte až vtedy, keď popíšete dostatočné množstvo druhov a začnete ich porovnávať medzi sebou.

Pre atómové jadrá takúto systematiku zatiaľ nemáme. Dôvodom, napriek tomu, že atómové jadro poznáme viac ako sto rokov, je veľká náročnosť experimentov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Atómové jadro nie je klasický systém, ale riadi sa zákonitosťami kvantovej mechaniky, ktoré sú oveľa komplikovanejšie. Preto napredujeme len veľmi pomaly.

Aby sme získali informáciu o štruktúre jadrovej hmoty, musíme podrobne študovať žiarenie, ktoré tieto jadrá emitujú. To je vo všeobecnosti veľmi náročná úloha, ktorá je navyše komplikovaná existenciou viacerých typov žiarení, ktoré musíme odmerať súčasne.

Experimentálne podmienky sú ale pre rôzne typy žiarenia často presne opačné. Keď chcete merať elektrónové žiarenie, musíte mať úplne iné podmienky ako pri meraní žiarenia gama. Napriek tomu ich musíte merať naraz, inak vám bude chýbať kľúčová časť informácie. Čiže treba nájsť kompromis. Čím lepší nájdete, tým presnejšiu informáciu dostanete."

Unikátna páska slovenského experimentu

Ako v tomto smere pomáha váš spektrometer Tatra?

"Dosiahol veľmi dobrý kompromis medzi podmienkami pre meranie elektrónového a gama žiarenia.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5FZ8 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu