SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Jupiter je ako hviezda, ktorá nemohla vzplanúť

Plynný obor by sondy rozpučil a roztavil.

Južný pól Jupitera z výšky 52-tisíc kilometrov. Oválne tvary sú cyklóny s priemerom viac ako tisíc kilometrov.  Južný pól Jupitera z výšky 52-tisíc kilometrov. Oválne tvary sú cyklóny s priemerom viac ako tisíc kilometrov. (Zdroj: NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/Betsy Asher Hall/Gervasio Robles)

BRATISLAVA. Ak by ste dali dohromady všetky ostatné planéty v slnečnej sústave, Jupiter by bol stále viac ako dvakrát hmotnejší než ich celková masa.

Hoci Jupiter nebol dostatočne hmotný na to, aby z neho vznikla hviezda, zložením sa na jednu podobá.

Mohol byť Jupiter hviezdou?

Jupiter, najväčšia planéta v slnečnej sústave, je jedenásťkrát väčší ako Zem.

Prečítajte si tiež: Simuluje misiu k Jupiteru: V Star Wars to tak nevyzerá, asteroidy sú od seba milióny kilometrov Čítajte 

Na Jupiteri nie sú žiadne extrémne ročné obdobia. Má však veľmi aktívnu atmosféru. Typické rôznofarebné pásiky a víry sú v skutočnosti rýchle a studené mraky.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedna z jupiterovských búrok - Veľká červená škvrna - je väčšia ako Zem a trvá už viac ako tristo rokov.

Piata planéta sústavy získala väčšinu svojej hmoty z ostatkov po vzniku Slnka. Preto má veľmi podobné zloženie ako hviezda - najmä vodík a hélium. Na "vznietenie" sa však planéte chýbalo viac hmoty.

Keďže Jupiter patrí medzi plynné obry, nemá pevný povrch a nedá sa na ňom pristáť. Pre sondy by bolo smrtiace, aj keby chceli cez planétu preletieť. Najprv by ich rozpučila, roztopila a nakoniec by sa vyparili.

Pod plynným obalom planéty teploty a tlak výrazne rastú a plyny sa menia na kvapalinu. Aj preto má planéta najväčší oceán v celej slnečnej sústave. Nie je však z vody, ale z vodíka.

Doteraz nie je isté, či má Jupiter pevné jadro, alebo skôr pripomína akúsi hustú a superhorúcu polievku. No je isté, že teploty v strede planéty môžu dosahovať 50-tisíc stupňov Celzia.

Skryť Vypnúť reklamu

Život pri Jupiteri

Najväčšia planéta má veľmi silné magnetické pole. Na niektorých miestach je 16- až 54-krát silnejšie ako magnetické pole Zeme. Vďaka jeho sile vznikajú na póloch planéty jedny z najokázalejších polárnych žiar v našej sústave.

Napriek tomu, že Jupiter nie je hviezda, jeho okolie pripomína miniatúrnu hviezdnu sústavu. Plynný obor má 79 známych mesiacov. Dvanásť z nich našli v roku 2018.

Najdôležitejšie sú štyri najväčšie, ktoré sa nazývajú aj Galileovými mesiacmi - Io, Europa, Ganymedes a Callisto. Galileove mesiace preto, lebo ich ako prvý pozoroval Galileo Galilei.

Na Jupiteri nemôže existovať život tak, ako ho poznáme. To však neplatí pre niektoré z jeho mesiacov. Mesiac Europa a jeho podpovrchový oceán je jedným z najpravdepodobnejších miest na hľadanie života.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Roky po smrti má sonda Galileo čo povedať. Preletela cez gejzír pary na Europe Čítajte 

Jupiter pozorovali už v antických časoch, z týchto čias pochádza aj jej meno. Jupiter bol rímsky boh hromu a blesku.

Prvé detailné pozorovania planéty robil Galileo Galilei v roku 1610 s drobným teleskopom.

V nedávnejších časoch planétu navštívilo niekoľko sond. Niektoré len prelietali ako Pioneer 10 a 11 a Voyager 1 a 2 či Cassini smerujúca k Saturnu.

Prvá sa na obežnú dráhu Jupitera dostala sonda Galileo a v súčasnosti planétu skúma sonda Juno.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.
Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.