SME

Dávna supererupcia takmer ľudí vyhubila. Niektorým sa však žilo dobre

Predpokladá sa, že výbuch supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi ochladil globálnu klímu.

Ilustračná fotografia - Erupcia supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi bola najväčšou za posledné dva milióny rokov.Ilustračná fotografia - Erupcia supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi bola najväčšou za posledné dva milióny rokov. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Za uplynulé dva milióny rokov to bola najsilnejšia erupcia na celej Zemi. Na desiatky rokov spôsobila, že klíma na planéte sa výrazne ochladila a vedci tiež predpokladajú, že vtedajších predkov ľudí priviedla na pokraj vyhynutia a mnohé druhy aj zabila.

Prečítajte si tiež: Vedec: Ochladenie po erupcii vulkánu môže spôsobiť extrémne výkyvy počasia Čítajte 

Nie všetci vedci súhlasia, že výbuch indonézskeho supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi mal taký obrovský vplyv na svet.

K opatrným hlasom sa pridáva sa aj najnovšia štúdia archeológov, ktorá naznačuje, že niektoré skupinky ľudí nielenže prežili, ale, paradoxne, sa im počas katastrofy darilo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na pobreží Južnej Afriky sa podarilo nájsť úlomky vulkanického skla, ktoré pochádza z výbuchu.

Sklo našli medzi kosťami, nástrojmi a ďalšími dôkazmi o ľudskej činnosti, ktorá podľa archeológov dramaticky zintenzívnela. Tradičné teórie však predpovedajú, že počas obdobia nastal útlm aktivity.

Štúdiu publikovali vo vedeckom magazíne Nature.

Mikroskopické úlomky

Odhaduje sa, že erupcia Toby uvoľnila 2800 kubických kilometrov materiálu, pričom popol v atmosfére zatemnil oblohu a zablokoval slnečné svetlo, čo znížilo teploty na celom svete. Zvieratá aj rastliny čakali ťažké časy.

Do atmosféry sa vtedy dostali aj kúsky tefry, vulkanického skla, ktoré vzniklo, keď supervulkán zohrial kremeň vo vyvrhnutých skalách.

Mikroskopické úlomky skla vetry rozfúkali po celom svete. Vedci preto chceli vedieť, či po nich nájdu stopy aj na pobreží Južnej Afriky.

SkryťVypnúť reklamu

Zamerali sa na archeologické nálezisko Pinnacle Point, v ktorom už našli desiatky tisíc historických artefaktov a neďaleké miesto Vleesbaai, v ktorom tiež našli stopy po predkoch ľudí.

Z Vleesbaai preskúmali doslova každý centimeter z 1,5-metrového vertikálneho výkopu, v Pinnacle Point preskúmali každú dôležitú vrstvu náleziska.

Nájsť sklené úlomky nebolo ľahké. Merajú len štyri stotiny milimetra a v grame pôdy, v ktorom je veľké množstvo iných minerálov, sa ich nachádza približne desať. Úlomky tefry sa napokon podarilo nájsť na oboch miestach.

Nečakaný objav

Analýza úlomkov ukázala, že ich chemická stopa sa zhoduje aj s úlomkami skla z iných miest na zemeguli. Datujú sa aj presne do časového rámca výbuchu supervulkánu.

Prečítajte si tiež: Vedec: Ochladenie po erupcii vulkánu môže spôsobiť extrémne výkyvy počasia Čítajte 

V nálezisku Pinnacle Point navyše stopy ľudskej aktivity z času tesne pred a po dopade úlomkov nevykazujú útlm. „Vôbec sme to nečakali,“ opisuje prekvapenie pre magazín Atlantic archeológ Curtis Marean.

SkryťVypnúť reklamu

„Po prvý raz môžeme povedať, čo ľudia robili pred erupciou a po nej,“ dopĺňa výskumníčka Christine Laneová.

Aj experti, ktorí sa na štúdii nepodieľali, súhlasia, že keby supervulkán spôsobil celosvetové zmeny klímy, ovplyvnili by aj Afriku. Na pobreží Južnej Afriky dôkazy o ničivom dopade výbuchu Toby nenašli. Archeológovia podľa stôp v nálezisku predpokladajú, že výbuch nenarušil život vtedajších ľudí.

Skôr naopak, vykopávky ukazujú, že sa ľudská aktivita zvýšila.

Mohli prežiť vďaka oceánu

Výskumníci si myslia, že život na pobreží by bol vzhľadom na výbuch supervulkánu oveľa lepší. Vtedajší ľudia mali prístup k oceánu a morskému životu v ňom. Komunity vo vnútrozemí už také šťastie mať nemuseli.

Prečítajte si tiež: NASA má plán, ako zachrániť planétu pred výbuchom supersopky Čítajte 

Nie všetci však súhlasia s hypotézou, že ľuďom sa v čase výbuchu supervulkánu darilo. Archeológ Stanley Ambrose, ktorý vyslovil myšlienku, že výbuch vyhubil väčšinu predkov ľudí, poukazuje na vrstvy piesku a menej artefaktov v nich tesne nad úlomkami vulkanického skla.

SkryťVypnúť reklamu

Ako vysvetlil pre magazín Science, to naznačuje zásadné zmeny prostredia.

Marean v tejto súvislosti však upozorňuje, že vrstvy piesku vznikli vo veľmi krátkom období, týždne po výbuchu, možno dokonca aj deň.

„To nie je dôkaz, že by ľudia miesto opustili,“ doplnil. Pochybnosti by však mohli rozptýliť ďalšie vykopávky na iných miestach.

DOI: 10.1038/nature25967

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu