Autor: Quark/Viliam Pichler
Aj napriek dlhodobému osídleniu a využívaniu krajiny sa aj na Slovensku zachovali pralesy nedotknuté ľudskou činnosťou.
Reportáž zo zakázaného lesa. Takto vyzerá slovenská divočina, ktorú turisti neuvidia Čítajte Sú vzácnou ukážkou pôvodných lesov Karpát a v širšom význame aj lesov európskeho kontinentu.
Na Slovensku sa zachovali pralesy s celkovou rozlohou asi desaťtisíc hektárov, čo je približne len 0,5 percenta rozlohy lesov Slovenska.
Sú to lesy, ktoré doposiaľ neboli ovplyvnené ľudskou činnosťou, prípadne ňou boli pozmenené len minimálne, alebo v nich zásahy človeka skončili už pred niekoľkými storočiami.
Človek a les
Už od obdobia stredoveku ľudia na Slovensku pôvodné lesy klčovali, aby získali pôdu. Potreba dreva rástla s rozvojom banskej činnosti, najmä v súvislosti s ťažbou medenej a železnej rudy a rúd drahých kovov – zlata a striebra.
Hornú hranicu lesa v pohoriach zase stlačila nadol valašská kolonizácia, keď sa les menil na horské pastviny.
Drevo bolo významným stavebným materiálom a jeho uplatnenie v priemysle sa neustále rozširovalo. Po vynáleze impregnácie sa napríklad aj inak málo odolné bukové drevo začalo využívať na výrobu železničných podvalov.
S nástupom ďalšej industrializácie v období plánovaného hospodárstva nastal opäť úbytok pôvodných lesov v dôsledku politiky začleňovania takzvaný prestarnutých porastov, v podstate pralesov, do produkčného cyklu.
Tejto politike, žiaľ, padli za obeť tisícky hektárov prírodných lesov.
