Jediný jedovatý had v slovenskej prírode môže zablúdiť aj do vašej záhrady. Vretenica severná, občas prezývaná aj zmija, vzbudzuje rešpekt, neraz dokonca hrôzu. Pritom nie je zďaleka taká nebezpečná, ako si myslíme.
Pravdaže, pohľad na syčiaceho hada skrúteného v tráve môže vystrašiť aj ostrieľaného turistu. Je však veľkou chybou zobrať bez rozmyslu do rúk najbližší papek a neborkú vretenicu zahlušiť. Stačí zachovať rozvahu a zo stretnutia s ňou vyviaznete bez ujmy.
Kde ju možno nájsť?
Domovom vreteníc je takmer celá Európa aj rozľahlá časť Ázie.
“Vretenicu by sme mali včas upozorniť, že sa blížime, aby sa stihla zdekovať. Veľa ľudí sa ohlasuje nesprávne – krikom. Čakajú, že ak budú hulákať ako na lesy, had ich začuje a odplazí sa z cesty. Lenže vretenica je hluchá ako poleno.
„
Neobmedzujú sa na jeden biotop, ich životné prostredia sa rôznia. V lesnatej krajine vyhľadávajú vlhšie miesta, kam dosiahnu aj slnečné lúče. Pozdávajú sa im tiež rašeliniská či zarastené kamenné stráne vo vyšších polohách.
Sú to celkom šikovné plavkyne, takže sa rady zdržiavajú i na brehoch rybníkov. Aj liezť vedia celkom dobre, no je pravda, že vysoko sa nevyšplhajú.
Ako väčšina hadov, aj vretenice sa živia hlodavcami a v prírode majú preto dôležitý význam. Zabraňujú premnoženiu myší a hrabošov.
Podľa čoho ju rozoznáme?
V hadej ríši nepatria k najväčším živočíchom, no samice vreteníc môžu predsa len dorásť až na úctyhodný jeden meter. Obvyklejšie merajú sedemdesiat až osemdesiat centimetrov. Samce sú menšie a od svojich družiek sa líšia aj farbou. Ich šupiny sú skôr v odtieňoch sivej a sivo-zelenej, kým samičky majú telo hrdzavé či žltohnedé.
Chrbát vreteníc zdobí kresba v podobe čierneho kľukatého pásu, ktorý sa tiahne od hlavy až ku chvostu. Slúži ako rozlišovací znak. U vreteníc však nie je výnimkou ani čisto čierne sfarbenie tela a vtedy tento pás nevidno.
Na podobnosť s jedovatou vretenicou už doplatila nejedna užovka hladká. Obe sa navzájom podobajú a ľudia ich zo strachu preventívne kynožia.
Rozdiel medzi týmito hadmi najlepšie vypozorujete v ich očiach. Neškodné užovky majú okrúhle zreničky, preto na vás upierajú takmer plachý pohľad. Vretenica však jastrí zdanlivo zlovestnými červenými očami s úzkou a zvislou zreničkou.
Užovka svoj jed nepoužije, bráni sa smradom a predstiera zdochnutú Čítajte Kladie vajíčka?
Vretenice zvyčajne opúšťajú zimovisko v polovici marca, neraz prírodu ešte pokrýva sneh. Uprostred jari potom nastáva obdobie párenia, ktorému predchádzajú súboje o samičku. Samci sa pri nich navzájom ovíjajú jeden cez druhého, akoby zo svojich tiel chceli upliesť jeden vrkoč. V skutočnosti sa snažia pritlačiť súperovi hlavu k zemi.
Samička nekladie vajíčka. V auguste, asi po štyroch mesiacoch od oplodnenia, na svet privádza približne dvadsať živých vreteničiek. Háďatá sa takmer okamžite zvliekajú. Jedové ústrojenstvo im funguje hneď po narodení.
Ako ustáť stretnutie s vretenicou?
Kým sa nevyhrieva v našej záhrade, ale na okraji lesa, majme na zreteli, že to my sme skrížili cestu vretenici, nie naopak. Ona je predsa vo svojom prirodzenom prostredí. Je plachá a vonkoncom nám nechce ublížiť. Samozrejme, ak na ňu napríklad omylom nestúpime alebo ju rovno neprisadneme. Vtedy útočí v sebaobrane.
Preto treba pozerať, kam šliapeme, hada neradno vyplašiť tým, že mu skočíme na chvost.
Vretenicu by sme mali včas upozorniť, že sa blížime, aby sa stihla zdekovať. Veľa ľudí sa ohlasuje nesprávne – krikom. Čakajú, že ak budú hulákať ako na lesy, had ich začuje a odplazí sa z cesty.
Lenže vretenica je hluchá ako poleno. Hady vo všeobecnosti nepočujú a aj zrak majú mizerný. Zato cítia vibrácie, takže na svoju prítomnosť ich najlepšie upozorníme, ak budeme pri prechádzke viac dupať.
Čo robiť, ak uhryzne?
Predovšetkým nespanikáriť a čo najrýchlejšie vyhľadať lekára. Ak človeka uhryzne vretenica, neznamená to automaticky rozsudok smrti. Po prvé, je dosť možné, že zviera do rany jed vôbec nevypustí, iba uhryzne. Aj vtedy je však dôležité, aby vpichy po hadích zuboch prezrel doktor. Vretenice okrem toho väčšinou nemajú dosť jedu, aby zdravému človeku privodili smrť.
Ak sa jed pri útoku do tela dostane, upozorní na seba opuchom. Človeku začne byť nevoľno a môže zvracať. Dôležité je, aby sa postihnutý zbytočne fyzicky nezaťažoval.
Pomôže mu jedine stabilizovaná poloha. Jed z rany sa nikdy nepokúšajte vysať ústami. Ak by ste v nich mali čo i len malú ranku, jedom sa môžete priotráviť aj vy. Zranené miesto ani nesťahujte škrtidlom, ale okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
