BRATISLAVA. Na dne mora leží koral, zrazu sa pohne, premení sa späť do svojej sépiovej podoby a rýchlo odpláva preč.
Sépia má na koži orgány, ktoré jej dovoľujú unikátne maskovanie. Vedci sú teraz bližšie k pochopeniu nervových a svalových mechanizmov jej morskej kamufláže.
Zistenia uverejnili v štúdii vo vedeckom časopise iScience.
Vydržia aj hodinu
Orgány, ktoré majú sépie v koži sa nazývajú papily. Sépia ich dokáže "stoporiť" sama pomocou špeciálnych nervov a svalov.
Zviera tak dokáže dramaticky zmeniť svoj vzhľad - papily vyzerajú ako hroty a môžu napodobniť vzhľad koralov, rias či trsov morskej trávy.
"Najväčším prekvapením pre nás bolo vidieť, že tieto kožné hroty, nazývané papily, si môžu udržať svoj vzbudený tvar viac ako hodinu bez nervových signálov, ktoré ich kontrolujú," píše v tlačovej správe neurologička Paloma Gonzalez-Bellido z Cambridgskej univerzity.
Vojenská kamufláž
Trvalé napätie sépiiných hrotov sa podobá mechanizmu, ktorým sa mušle chránia pred predátormi. Lastúrnik zavrie svoju lastúru a zostane zavretá, aj keď sa ju predátor snaží otvoriť. Mušľa si nemíňa svoju telesnú energiu, napätie udržiavajú hladké svaly a povolí sa až po špeciálnom chemickom signále.
Rovnako ako ani sépia nevysiela neustále nervové signály k svojim papilám. Nemíňa si tak energiu a nevyvíja žiadnu mentálnu aktivitu, aby svoju kamufláž mohla udržať po dlhý čas.
Fyziologické mechanizmy vytvorené evolúciou môžu v budúcnosti pomôcť napríklad aj pri vytváraní vojenskej kamufláže. (Štúdia bola sčasti financovaná aj výskumným laboratóriom leteckých síl Spojených štátov amerických.)
DOI: 10.1016/j.isci.2018.01.001
