SME

Ľudia nie sú o nič viac mierumilovnejší než v minulosti, hovoria štúdie

Podľa štatistík je šanca stať sa obeťou násilia najnižšia v histórii. Nie všetci súhlasia.

Ilustračná fotografia.Ilustračná fotografia. (Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Žijeme v najmierumilovnejších časoch vôbec. Podiel ľudí, ktorí zomierajú vo vojnách, sa znižuje a môže za to technický pokrok a rozvoj inštitúcií.

Takto vyznieva dnes pomerne rozšírený pohľad, ktorý predstavil v roku 2011 psychológ Steven Pinker.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie všetci výskumníci však súhlasia s týmto pohľadom, aj keď ho mnoho dôkazov podporuje.

Dve nedávne štúdie tvrdia, že ľudia v minulosti nemali o nič väčší sklon k násiliu ako ľudia dnes. Na sklon k násiliu dokonca nemá veľký vplyv veľkosť spoločnosti, technický stupeň rozvoja či spôsob vládnutia.

SkryťVypnúť reklamu

Štúdie zverejnili ich v magazínoch Proceedings of the National Academy of Sciences a Current Anthropology.

Nie je za tým spôsob vlády

Výskumníci z Notredamskej univerzity v americkej Indiane chceli zistiť, či sa matematicky dá vysvetliť, prečo v dnešnej dobe umiera kvôli násiliu menej ľudí.

Pracovali s myšlienkou, že kým sa populácia zväčšuje, armáda nemusí rásť rovnako rýchlo. Čiže kým pri sto ľuďoch by dvadsaťpäť bojovníkov na ochranu dávalo zmysel, pri sto miliónoch ľudí by bola dvadsaťpäť miliónová armáda neúnosne veľká.

Prečítajte si tiež: Viac zbraní rovná sa menej zločinu? Výskum tvrdí opak Čítajte 

Následne porovnali takmer tristo ľudských spoločností a 430 veľkých aj malých bitiek za posledných 4500 rokov a vyvodili dve štatistiky. V jednej porovnali celkovú populáciu s veľkosťou armády, v druhej veľkosť armády a počet strát.

SkryťVypnúť reklamu

Kým napríklad v bitke medzi maorskými kmeňmi v roku 1771 bojovalo šesťdesiat mužov (percento celkovej populácie), zomrelo desať (desatina percenta populácie), v bitke americkej občianskej vojny pri Gettysburgu bojovalo zhruba 150-tisíc mužov (menej ako polpercenta populácie) a podľa vedcov zomrelo takmer šesťtisíc (zanedbateľné percento populácie).

Výskumníci došli k záveru, že čím väčšia populácia, tým proporčne menej ľudí bojovalo a zomieralo vo vojnách, a to bez ohľadu na vládu, spoločný trh či technický pokrok. Tiež si myslia, že výskumníci, ktorí za menšou mierou násilia vidia spôsob vlády, preceňujú sklony k násiliu menších spoločenstiev.

Počet úmrtí rastie

Aj štúdia antropológov z Floridskej štátnej a Washingtonovej univerzity ukázala, že percento populácie, ktoré zomiera kvôli vojnám, sa s postupom času a nárastom celkovej populácie znižuje.

SkryťVypnúť reklamu

Dáta im ale ukázali, že absolútne počty vojnových strát narastajú viac, ako by sa dalo vysvetliť len rastom populácie.

Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie.

Dean Falková

Vedci porovnali každoročné úmrtia kvôli vojnám jedenástich šimpanzích spoločenstiev, 24 loveckých a zberačských spoločenstiev a krajín, ktoré bojovali v prvej a druhej svetovej vojne.

Kým pri šimpanzoch s rastom populácie klesal aj absolútny počet strát konfliktov, ľudské spoločnosti boli násilnejšie. Výskumníci tvrdia, že ak by sa odhliadlo od veľkosti populácie, boli by spoločnosti bez inštitúcií či práva približne rovnako násilné ako moderné organizované spoločenstvá.

Inak povedané, malá spoločnosť môže v konflikte stratiť väčšie percento populácie ako veľký národ, no to neznamená, že bola viac alebo menej násilná.

Antropológovia Dean Falková a Charles Hildebolt poukazujú, že Pinkerov pohľad o mierumilovnejšej dnešnej spoločnosti vychádza z údajov, ktoré zohľadňujú násilné úmrtia na stotisíc ľudí. Myslia si, že neberú do úvahy, ako sa celkový počet mŕtvych vo vojnách mení vzhľadom na rastúcu populáciu.

SkryťVypnúť reklamu

"Veľké spoločnosti zvyknú strácať menej ľudí kvôli vojnám, no skutočný počet úmrtí sa zvyšuje spolu s veľkosťou populácie," hovorí Falková pre web Scientific American. "Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie."

Pinker: Je to štatistická hračka

Psychológ Steven Pinker nesúhlasí ani s jednou štúdiou. V prípade prvej štúdie, ktorá chcela nájsť matematické vysvetlenie, hovorí, že výskumníci dosadili čísla do vhodnej rovnice. Výskumníkom vyčíta, že sa na násilie pozerá iba z pohľadu strát v boji.

"Zistenia zo štúdie nie sú alternatívnym vysvetlením, nie sú žiadnym vysvetlením," povedal pre magazín Science, pričom zistenia nazval "štatistickou hračkou".

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: V stredovekom Londýne bolo násilie najhoršie pre chudobných Čítajte 

Nesúhlasí ani so zisteniami v druhej štúdii. Pre Scientific American tvrdí, že výskumníci zveličujú exponenciálny rast vojnových strát moderných spoločností, skresľujú vlastné údaje a v údajoch nachádzajú zistenia, ktoré čísla nepodporujú.

Tiež si myslí, že mnohí antropológovia sa držia predstavy o vznešenom divochovi, ktorého pokazila až civilizácia. Antropologička Dean Falková priznáva, že práve negatívne zobrazovanie dávnych spoločností ako agresívnych ich viedlo k výskumu. Odmieta však, že by ich očakávania skreslili výsledky.

"Nemali sme žiadne očakávania o celkových stratách vo vojnách vzhľadom na veľkosť spoločností, výsledky nás samých prekvapili," upozornila Falková.

DOI: 10.1073/pnas.1713972114

DOI: 10.1086/694568

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu