SME

Objavili najstaršie víno na svete. Ľudí liečilo aj spájalo

Zvyšky usadenín vína skrývali osemtisíc rokov staré nádoby.

Dno starovekej nádoby, na ktorej objavili zbytky vínnych chemikálií.Dno starovekej nádoby, na ktorej objavili zbytky vínnych chemikálií. (Zdroj: Judyta Olszewski(University of Toronto)

TBILISI, BRATISLAVA. Prvé vína zrejme ľudia vyrábali na území dnešného Gruzínska.

Naznačuje to objav zvyškov vína v hlinených nádobách spred osemtisíc rokov - z mladšej kamennej doby.

Počiatky vinárstva tak archeológovia posunuli o viac ako tisíc rokov do minulosti, ako sa doteraz predpokladalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečítajte si tiež: Marketingové placebo vína: Zistili, ako cena vína ovplyvňuje chuť Čítajte 

Objav predstavili vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Ako skladovali najstaršie víno

Archeológovia v skutočnosti nenašli ani jednu kvapku vína. Ako teda zistili, že sa v starovekej nádobe niekedy nachádzalo?

SkryťVypnúť reklamu

Na dne ôsmich hlinených nádob objavili vysušené zvyšky, ktoré podrobili chemickej analýze. Okrem kyseliny vínnej - nachádza sa v hrozne aj vo víne - sa v nich potvrdila aj kyselina jablčná, jantárová a citrónová.

Veríme, že je to najstarší príklad domestikácie viniča výhradne na výrobu vína

autor štúdie Stephen Batiuk

"Veríme, že je to najstarší príklad domestikácie voľne rastúceho euroázijského viniča výhradne na výrobu vína," píše v tlačovej správe univerzity v Toronte autor štúdie Stephen Batiuk.

Z tejto odrody viniča pochádza až 99,9 percenta odrôd, ktoré ľudia pestujú dnes.

V období šesťtisíc rokov pred naším letopočtom vinári svoje výrobky na území dnešného Gruzínska skladovali v obrovských nádobách pod zemou, kde víno fermentovalo.

Na jednom z nálezísk objavili archeológovia nádobu s obsahom tristo litrov. Čiže asi 400 bežných vínových fliaš.

SkryťVypnúť reklamu

Staroveká vínna kultúra

V otázke pitia vína nebol medzi dnešnou a starovekou spoločnosťou až taký veľký rozdiel.

Ľudia ho nepotrebovali na priame prežitie. Vznik vinárstva preto ukazuje na istú spoločenskú vyspelosť ľudí v mladšej kamennej dobe.

Používali ho ako liek, spoločenský lubrikant, látku, ktorá mení zmýšľanie.

autor štúdie Stephen Batiuk

Víno si vtedajšia spoločnosť veľmi vážila. Dostalo sa takmer do každej sféry života, s vínom oslavovali aj liečili.

"Používali ho ako liek, spoločenský lubrikant, látku, ktorá mení zmýšľanie. Víno bolo vysoko cenenou komoditou. Bolo stredobodom náboženských kultov, výrobcov liekov, kuchýň, ekonomiky a spoločnosti na celom starobylom Blízkom východe," vysvetľuje Stephen Batiuk.

Najstaršie čínske víno

Miestom, kde ľudia prvýkrát fermentovali hrozno na víno, však nie je Gruzínsko.

Prečítajte si tiež: Vyrobili umelé víno z vody a bez hrozna, chutí ako drahé odrody Čítajte 

Ľudia sa rozhodli prvýkrát popučiť hrozno, nechať ho skvasiť a potom vypiť už v roku sedemtisíc pred naším letopočtom v Číne.

SkryťVypnúť reklamu

Čínsky nápoj však nepripomínal víno, ktoré pijeme dnes. Do nápoja pridávali aj hloh, ryžu a medovinu. Objav z Gruzínska je tak príkladom najstaršieho čistého vína.

Doteraz najstarší nález čistého vína pochádzal z pohoria Zagros v dnešnom Iráne. Víno tu vyrábali od 5400 až 5000 rokov pred naším letopočtom.

doi: 10.1073/pnas.1714728114

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu