Autor: Michaela Havrlentová / Quark
Z dá sa, že rastliny zaznávame. Sprevádza ich povesť nepohyblivých organizmov. Nič nevnímajú, nič necítia, akoby – v ľudskom ponímaní – ani nežili.
V poslednom čase však zisťujeme, že rastliny podceňujeme. Sú veľmi aktívne a vnímavé. Cítia bolesť a vnímajú stres.
Možno je to viac či menej kontroverzné tvrdenie, ale je možné, že rastliny majú aj vedomie a pravdepodobne samy manipulujú životom vo svojom okolí. Je to zdroj polemík, no mnohí odborníci sa zhodnú, že rastliny sú v mnohom schopnejšie a odolnejšie ako človek.
V máji 2016 bola vo vedeckom časopise Plant Physiology publikovaná správa, že rastliny sú schopné reagovať na dotyk.
Okrem toho začínajú vedci akceptovať a potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou rečou. Majú rastliny vedomie, cítia niečo ako bolesť a môžu nami manipulovať?
Adaptabilita
Predstavme si situáciu, že zo dňa na deň zmiznú zo zemského povrchu všetky živočíchy a aj človek. Čo sa stane s rastlinami? Prežijú?
Niektoré iste vyhynú, ale väčšina prežije. Zaujímavé však je, že naopak to nefunguje. Bez rastlín vyhynú živočíchy, dokonca aj civilizácia. Inak povedané – bez ľudí sa rastliny zaobídu, ale my bez rastlín nie.
“Bez rastlín vyhynú živočíchy, dokonca aj civilizácia. Inak povedané – bez ľudí sa rastliny zaobídu, ale my bez rastlín nie.
„
Schopnosť rastlín adaptovať sa, je veľká. Rastliny majú vyvinuté špeciálne mechanizmy, orgány či organely, alebo produkujú špeciálne látky na zvýšenie schopnosti prispôsobiť sa akýmkoľvek, často extrémnym a meniacim sa podmienkam prostredia.
Jednou z takých látok je β-D-glukán, polysacharid bunkovej steny, ktorý produkujú iba niektoré druhy tráv. Práve trávy žijú na otvorených priestranstvách, kontinuálne rastú na miestach s vysokou intenzitou slnečného žiarenia, ich život je vystavený rôznej sile vetra a iným, často extrémnym, faktorom prostredia.