Desať rád pre vedu na Slovensku

Veda na Slovensku potrebuje priestor na rast a viac otvorenosti.

Daniel Straka je výkonný riaditeľ SOVVA o.z.
Petra Lipnická jepredsedníčka správnej rady SOVVA, o.z.

Európsku noc výskumníkov na Slovensku organizujeme od roku 2007. Za tých 10 rokov sa toho veľa zmenilo. Veľa vecí k lepšiemu, niektoré k horšiemu. Pozitívne je, že sa o výskume a inováciách čoraz viac diskutuje aj mimo uzatvorených fór tvorcov politík a ľudí čoraz viac zaujíma, ako na tom vlastne veda na Slovensku je.

V tomto článku sme sa zamerali na desať oblastí, o ktorých sa veríme, že ich zlepšením sa zlepší výskumné a inovačné prostredie. Prečo? Pretože v najbližších rokoch môžeme očakávať ešte rýchlejšie zmeny, ktoré prinesú nové technológie a inovácie. V súčasnosti sa najviac hovorí o umelej inteligencii, internete vecí, ale aj pokročilej výrobe, nanomateriáloch, či syntetickej biológii. Zároveň sa tiež mení podstata ako sa výskum robí.

Od malých vedeckých skupín sa čoraz viac prechádza k veľkým kolektívnom a infraštruktúram. Hlavnou otázkou ostáva, kde bude v tomto procese Slovensko a čo je potrebné urobiť, aby bola veda na Slovensku významnou súčasťou európskeho výskumného priestoru.

1.Kvalitná veda potrebuje kvalitné vzdelávanie

Platí, že ak krajina investuje do vzdelávania, tak rovnako intenzívne investuje aj do výskum a inovácií. Keď sa však pozrieme na investície do vzdelávania na Slovensku, tak zistíme, že sme spomedzi krajín EÚ až na 26. mieste. Na druhej strane, a to je veľmi zaujímavé, pri príprave budúcich vedcov na tom nie sme vôbec zle.

Náš systém dokáže vyprodukovať viac doktorandov na tisíc obyvateľov ako napríklad v Holandsku alebo v Rakúsku. Napriek tomu nedokážeme týmto krajinám priamo konkurovať pri získavaní medzinárodných výskumných projektov.

Náš vzdelávací systém navyše čelí obrovskému problému, a tým je únik mozgov. Až 14,5% vysokoškolských študentov študuje v zahraničí, čo nás radí, po Luxembursku, na špičku medzi krajinami OECD. Pritom je zrejmé, že vo väčšine prípadov smerujú do Českej republiky. A bohužiaľ od vysokoškolského štúdia nie je ďaleko k postgraduálnemu a samozrejme k hľadaniu uplatnenia vo výskume v krajine, kde pozná mladý vedec celé výskumné podhubie.

2.Potrebujeme vedcov, ktorí sú mobilní

Slovensko je malá krajina, nie len čo sa týka počtu obyvateľov, ale aj čo sa týka veľkosti výskumu. V EÚ naši výskumníci netvoria ani 1%. Celkovo ich je 25 080. Navyše mobilita medzi výskumnými pracoviskami, prípadne sektormi, je pomerne malá.

Kým napríklad v Nemecku je pravidlom, že výskumník si nerobí doktorát na inštitúcii, kde skončil magisterské štúdium a ako post doktorand opäť mení pôsobisko, tak na Slovensku nie je nič neobvyklé, že vedec strávi celú kariéru na jednom mieste. Je to prirodzené, slovenské výskumné podhubie nie je až tak veľké.

O to dôležitejšia je medzinárodná mobilita. Analýzy dokazujú, že pobyt v zahraničí má na kariéru slovenských vedcov veľmi pozitívny dopad. V zahraničí publikujú v kvalitnejších časopisoch a dosahujú vyšší citačný impakt v porovnaní s tými, ktorí ostávajú doma.

Stráviť aspoň časť štúdia, či kariéry na zahraničných inštitúciách by malo byť základným predpokladom rozvoja vedeckej kariéry. To čo by sme mali podporovať je mobility oboma smermi.

3.Potrebujeme atraktívny výskumný ekosystém

Na Slovensku sa už dlhšiu dobu vedie diskusia, ako prilákať Slovákov pôsobiacich v zahraničí späť na rodnú hrudu. Vytvoril sa k tomu samostatný program Návrat domov, ktorý však vedcov v zahraniční prakticky nezaujal.

Príčin je viacero, ale celkovo sa dá uviesť, že pre vedcov pôsobiacich v zahraničí len to nestačí, aby uverili atraktivite slovenského výskumného ekosystému.

Z nášho pohľadu za to môže chybná motivácia a snaha zamerať sa len na Slovákov, ktorí sú v zahraničí. Systém by mal byť nastavený tak, aby bol atraktívny pre každého. Pritom Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším počtom výskumníkov, ktorí sa narodili v zahraničí.

Navyše si musíme uvedomiť, že v našom okolí sú krajiny, ktoré sú pre špičkových vedcov čoraz lákavejšie. Na svetovej úrovni zároveň prebieha skutočné „lov“ na špičkových vedcov a popredné výskumné pracoviská im ponúkajú atraktívne podmienky na výskum.

Pritom aj u nás máme príklad, ktorý môže byť inšpirujúce na širšie využitie. Tým je projekt Slovenskej akadémie vied SASPRO, ktorý je spolufinancovaný z Európskej komisie a vďaka nemu prišlo za tri roky na Slovensko 45 vedcov. Boli medzi nimi Slováci, ale aj ľudia z iných krajín, napríklad z Indie alebo zo Španielska. Inšpirujme sa aj u nás fungujúcimi vecami a poďme napríklad touto cestou.

4.Potrebujeme otvorený výskumný ekosystém

Výskum a inovácie nie sú ukotvené vo vákuu. Medzi najinovatívnejšie európskej krajiny patria, tie ktoré intenzívne podporujú vzdelávanie, inovatívne myslenie a podnikanie. Zároveň ide o krajiny, ktoré majú otvorené a atraktívne vzdelávacie a výskumné prostredia.

Sú otvorené pre zahraničných študentov, vedcov a podnikateľov a dokonca ich cielene lákajú a vychádzajú im v ústrety. Vo Švédsku sa napríklad podávajú granty do národných programov v angličtine a vyžaduje sa len krátka anotácia v národom jazyku. Rovnako sa na ich hodnotenie využívajú zahraniční experti, a to najmä v menších krajinách, v ktorých nie je možné sa vyhnúť konfliktom záujmov.

O tom, že náš výskumný systém je uzatvorený svedčí aj fakt, že menej ako 50% vedeckých publikácií tvoria také, ktoré majú aj zahraničných spoluautorov. Pritom vo väčšine prípadov spoluautorstva ide o výskumníkov z európskeho výskumného priestoru. Slovensko je malá krajina a uzatvorený výskumný systém si nemôže dovoliť. Jeho otvorenie si však vyžaduje niekoľko zmien, a to tak procesných, ako aj mentálnych.

V prvom rade sa musíme zmieriť s tým, že angličtina je „lingua franca“ svetovej vedy. Prvým krokom by mala byť internacionalizácia doktorandského štúdia. Zavedenie striktne anglických dizertačných prác a zapojenie zahraničných hodnotiteľov, respektíve členov dizertačných komisií. Druhým krokom by mala byť internacionalizácia slovenskej vedy ako takej. S tým súvisí aj zvýšenie počtu zahraničných expertov v radách agentúr, ktoré výskum financujú. Hodnotenie projektov predovšetkým zahraničnými expertmi a tiež podávanie projektov v angličtine.

5.Potrebujeme stabilné výskumné prostredie

Hovorí sa síce, že nič nemotivuje ľudí k lepším výkonom ako neistota, ale toto určite neplatí pri plánovaní výskumu. Keďže ide o dlhodobý proces, tak je naopak nevyhnutné stabilné a predvídateľné prostredie.

Stabilné prostredie, čo sa týka financovania, ako aj istoty, že grantová agentúra každý rok vyhlási otvorené výzvy. Ako príklad môže slúžiť Horizont 2020, kde vedci už dva roky vopred vedia, kedy budú výzvy vyhlásené, kedy je termín podania projektu a najmä celé texty výziev.

U nás napríklad tri programy Agentúry na podporu výskumu a vývoja schválené v roku 2016 neboli doteraz vyhlásené.

Pritom jedine stabilné prostredie umožní aj slovenským vedcom a firmám dlhodobé plánovanie výskumných aktivít, rozvoj ľudských zdrojov, ale aj nákup a udržateľnosť výskumnej infraštruktúry. V opačnom prípade môžeme pozorovať únik mozgov do krajín s lepším prístupom ku grantom a s lepšou garanciou kariérneho rozvoja.

6.Potrebujeme investovať do excelentnosti

Veda nie je demokratická a demokratická nemôže byť ani jej podpora. Systém, keď každý dostane z celkového koláča niečo je neudržateľný. Nemotivuje najlepších, aby sa snažili ešte viac a umožňuje prežívať podpriemerným. Navyše čím je v systéme menej prostriedkov, tým je väčší tlak rozdeľovať ich proporčne. To je tiež prípad Slovenska.

Faktom je, že investície do výskumu a vývoja sa za posledných 10 rokov podstatne zvýšili a v celkových číslach dosiahli v roku 2015 až 927 mil. Eur. Napriek tomu nás to vo vzťahu k HDP zaraďuje na posledné priečky v EÚ. Horšie na tom je, že až 39% z týchto investícií pochádzajú zo zahraničných zdrojov, predovšetkým zo štrukturálnych fondov EÚ.

Investície do výskumu by mali byť, podobne ako investície do iných štrukturálnych oblastí, najmä politickou prioritou. V prvom kroku by bol potrebný politický záväzok z roku na rok neznižovať štátne investície, ale naopak ich postupne zvyšovať. Zároveň je potrebné začať skutočne motivovať súkromné firmy, aby do výskumu a inovácií investovali, a to aj prostredníctvom zvýšených odpisov.

Veta investovať do excelentnosti znie pomerne jednoducho. Čo je to však excelentnosť vo vede a čo je to excelentnosť špecificky v slovenskej vede? Ako jeden z indikátorov excelentnosti môžeme zobrať účasť v Horizonte 2020, čo je európsky program na podporu výskumu a inovácií, v ktorom je práve špičkový výskum jeden z hlavných kritérií získania projektu. Navyše ide o vysoko kompetitívny nástroj, ktorý financuje len každý 7 z podaných projektov.

Slovensko celkovo zaostáva za ostatnými krajinami. Máme napríklad o 2,3 krát menej projektov ako Slovinsko. Na jednu slovenskú účasť v priemere pripadá takmer 52 výskumníkov, zatiaľ čo v susednom Rakúsku je to menej ako 23. Čo je však ešte zaujímavejšie je veľmi nízky záujem slovenských univerzít. Len 11 z nich má aspoň jeden projekt a len 15 z celkovo 36 univerzít sa vôbec pokúsilo projekt podať. Vyplýva z toho, že na Slovensku máme 21 univerzít a vysokých škôl, ktoré nemajú žiadne medzinárodné kontakty, alebo si samé uvedomujú, že v medzinárodnej súťaži nemajú šancu uspieť, tak sa ani nesnažia.

Prvým krokom, ktoré uskutočnilo Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu bola identifikácia špičkových vedeckých tímov a ich širšia podpora. Druhým krokom ako odmeniť excelentnosť môže byť tiež priama podpora výskumných tímov, ktoré sú úspešné na európskej alebo svetovej úrovni.

7.Potrebujeme vytvárať intelektuálne podnetné prostredie

Od roku 2007 sa vybavenie výskumných laboratórií na Slovensku vďaka investíciám zo štrukturálnych fondov podstatne obmenilo. Bez preháňania môžeme konštatovať, že výskumníci majú k dispozícií prístroje svetovej kvality. Práve špičková výskumná infraštruktúra je jedným z predpokladom realizácie špičkovej vedy. Výskumná infraštruktúra je však „len“ základ vedeckého bádania, nie cieľ.

Pred niekoľkými rokmi pripravila OECD analýzu, v ktorej sa zisťovala na základe čoho si vedci vyberajú miesta, kde chcú pôsobiť. Väčšina z nich sa nerozhoduje podľa platových podmienok alebo podľa vedeckého vybavenie, ale podľa kvalitného vedeckého tímu, ktorí ich môže posunúť ďalej. Keď sa opýtate vedca prečo pôsobí na Oxforde, kde má k dispozícií jeden malý stôl, pričom na Slovensku môže mať k dispozícií celé laboratórium, tak vám odpovie, že tam má prístup k najlepších svetovým vedcom.

Práve toto by malo byť našim cieľom. Umožniť vedcom pracovať v intelektuálne podnetnom prostredí, v ktorom sa nemusia polovicu svojho pracovného času riešiť verejné obstarávania a administratívu. K tomu musíme mať vybudované motivačné prostredie. Nehovoríme preto len o výskumnej infraštruktúre, ale aj o sociálne infraštruktúre, a to tak fyzickej, ako aj virtuálnej.

8.Potrebujeme sa plnohodnotne zapojiť do európskeho výskumného priestoru

Slovenský výskum a inovácie sa dlhodobo nedokážu presadiť v medzinárodnej konkurencii. Ako príklad môže slúžiť už spomínaná účasť v rámcových programoch EÚ pre výskum a inovácie, kde dlhodobo obsadzujeme miesta na konci rebríčkov, a to aj napriek mierne pozitívnemu trendu v posledných rokoch. Nedarí sa nám uspieť pri získavaní grantov z Európskej rady pre výskum, ktorá podporuje excelentných vedcov a excelentné myšlienky.

Naši vedci za desať rokov existencie tohto nástroja získali 1,5 grantu. Dôvodov nášho zaostávania je viacej a úzko súvisia s podporou na národnej úrovni. Pričom na európskej úrovni a v Horizonte je mimoriadne kompetitívne prostredie. Môžeme to prirovnať k športu.

Predtým ako pošleme športovcov na olympiádu, tak im musíme zabezpečiť kvalitný tréning. To by malo platiť aj vo vede, predtým ako budeme vyžadovať od vedcov, aby boli pravidelne úspešní vo svetovej konkurencii, tak im musíme zabezpečiť kvalitnú prípravu a prostredie.

9.Potrebujeme zlepšiť tok znalostí a spoluprácu medzi vedou a priemyslom

Žiaľ v poslednej dobe sa diskusia ohľadom spolupráce medzi akademickými inštitúciami a priemyslom zúžila na debatu o pomere medzi základným a aplikovaným výskumom, pripadne o tom, aký pomermá byť absolventov technických a spoločenských vied. Túto diskusiu považujeme za zástupnú a v mnohom pre akademickú obec, ale aj priemysel, škodlivú.

Vo svete môžeme čoraz častejšie vidieť interdisciplinárne prístupy. Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom predstavuje dôležitý zdroj transferu poznatkov, ako aj toku znalostí. Navyše existuje pozitívny vzťah medzi úrovňou spolupráce medzi týmito dvoma sektormi a kvalitou výskumné a inovačného systému v krajinách. Na Slovensku až 75% všetkých investícií do výskumu a inovácií pochádza z verejného sektora alebo z európskych zdrojov.

Zaostávame najmä v investíciách zo strany priemyslu, tie by mali tvoriť, podľa cieľov EÚ, až 2/3 celkových investícií, ale u nás je to len 25%. O slabej spolupráci nízka, o čom svedčí aj veľmi nízka úroveň spoločných publikácií. Pritom existuje pozitívna korelácia medzi úrovňou súkromných investícií a spoluprácou medzi súkromným sektorom. Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom by mala byť podporovaná zo strany verejného sektora, nie je však možné, aby verejný sektor bol aj hlavným investorom.

10.Potrebujeme zvýšiť záujem o kariéru vo vede

Slovenská verejnosť sa o vedu a techniku zaujíma podstatne menej ako je priemer EÚ. V prieskume Eurobarometra koncom roku 2013 až 56% respondentov uviedlo, že ich aktuálny vývoj v týchto oblastiach nezaujíma. Iba 28% Slovákov si myslím, že by mala byť verejnosť zapojená do verejných konzulácií pri rozhodovaní o vede a jej názor by mal byť braný do úvahy.

Čo je zaujímavé hlavne v rámci aktuálneho vývoja, keď sa čoraz častejšie do výskumu zapája cez tzv. občiansku vedu aj laická verejnosť. Toto tiež, okrem iných, ovplyvňuje záujem o vedeckú kariéru medzi žiakmi a študentmi. Pre zachovanie konkurencieschopnosti je potrebné zvýšiť atraktívnosť kariéry vedcov, a to bez rozdielu toho, či pracujú vo verejnom alebo súkromnom sektore. Vzdelávanie vo vede a technike by malo byť kľúčovou súčasťou stredoškolského vzdelávania, v čom skutočne zaostávame.

V inom Barometri až 77% Slovákov uviedlo, že nidky neštudovali vedu a techniku, prieme EÚ je 43%. Mali by sme sa sústrediť predovšetkým na mladých vedcov, ktorí sú na začiatku kariéry. Najviac na ich totiž vplýva slabé finančné ohodnotenie, čo mnohých demotivuje. Práve počas doktorandského štúdia a post doktorandského obdobia dochádza najčastejšie k rozhodnutiam opustiť vedeckú kariéru a lepšie platenú prácu.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  3. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  4. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  5. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018
  7. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  10. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  1. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  2. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  3. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  4. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  5. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  6. Accessible Urban Living
  7. RPSP – A good intention ruined by execution
  8. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  10. Riešenia pre hnedú planétu
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 10 995
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 162
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 952
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 084
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 264
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 857
  7. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 726
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 523
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 391
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 242

Téma: Slovenskí a svetoví vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.

DOMOV

Rok 1993: Republiku krstili šampanským, ale mnohí rýchlo vytriezveli

Slovensko zápasilo so starými problémami.

DOMOV

Dobré ráno: Amerika môže odštartovať novú vojnu

Amerika môže v regióne zničiť mierové snahy.

Neprehliadnite tiež

V stredu pozorujte Geminidy, meteorický roj dosiahne maximum

Spolu s Geminidami bude možné na oblohe vidieť aj asteroid Phaeton.

OBJEKTÍV

Nakrútil na smrť vyhladovaného medveďa. Ukazuje budúcnosť druhu

Nedostatok morských ľadovcov spôsobuje problémy medveďom pri hľadaní potravy.

Ako vyhľadávať spoje MHD v Bratislave cez Google Mapy

Používatelia si môžu vyhľadať spoje podľa viacerých parametrov.

Vedci narazili na prvé genetické dôkazy homosexuality u mužov

Vedci upozorňujú, že pri homosexualite zohráva úlohu viacero faktorov.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.