Aký je rozdiel medzi vulkánom a supervulkánom?
"Supervulkány sú v podstate vulkány obrovských rozmerov, ktoré dokážu vyvrhnúť do vzduchu veľké množstvo materiálu. Podľa definície vyvrhnú viac ako tisíc kubických kilometrov materiálu.
Názov supervulkán sa prvýkrát použil v roku 1949 v Oregone. Opísali ním obrovský vulkanický komplex, ktorý predtým považovali za skupinu niekoľkých menších sopiek. Termínu sa neskôr chytili médiá a spopularizovali ho, pretože evokuje bombastickosť a jedinečnosť supererupcií. My si supererupcie, našťastie, nevieme ani predstaviť, keďže o supervulkáne neexistuje žiadny písomný záznam. Obyčajné vulkány sú sopky, ktoré poznáme z modernej histórie a nedosahujú ani zďaleka rozmerov supervulkánov.“
Ako viete o minulých výbuchoch, ak neexistujú písomné záznamy?
"Vďaka geologickým záznamom. Spoločným znakom supervulkánov, okrem obrovského objemu vyvrhnutého materiálu, je, že po ich výbuchu dochádza k zrúteniu veľkej časti zemskej kôry. Kôra spadne na vyprázdnený magmatický krbe, a zanechá za sebou kalderu, čo je vlastne prepadlina obrovských rozmerov.
Napríklad na supervulkáne Toba na Sumatre, ktorý sme študovali, má kaldera rozmery sto krát tridsať kilometrov. Vďaka kalderám vieme, kde sa supervulkány nachádzajú alebo nachádzali v minulosti. Rovnako tých viac ako tisíc kubických kilometrov vulkanického materiálu sa tiež niekde musí uložiť a vďaka súčasným technologickým možnostiam vieme identifikovať vulkanický materiál, ktorý bol prenesený na vzdialenosti tisícov kilometrov.“
Ako vyzerá výbuch supervulkánu?
"V magmatickom krbe sa začne hromadiť veľké množstvo magmy. Keďže magma nemá kam uniknúť, začne sa dvíhať zemská kôra a postupne sa okolo vydutej časti vytvoria zlomy.
“S určitosťou môžem povedať, že supererupcia túto planétu ešte postihne.
„
V kritickom bode, keď zlomy dosiahnu magmatický krb, sa uvoľní tlak a magma, plyny, horniny a vulkanický popol vystrelia nadzvukovými rýchlosťami do atmosféry, niekedy až stratosféry. Po vyprázdnení magmatického krbu dôjde ku kolapsu, keď sa prepadne zemská kôra a vytvorí kalderu. A to stále nie je koniec. Padnutá kôra stlačí zvyšok magmy v krbe, ale v dôsledku hydrostatického tlaku je do istej miery opäť vytláčaná späť nahor a môže vytvoriť ostrov v strede kaldery. Pri tomto procese môže dochádzať k ďalším, no menej dramatickým erupciám.
My sme sa v našom výskume snažili pochopiť, ako dlho tento proces trvá. Samotná supererupcia by nemala trvať viac ako týždeň alebo niekoľko dní. Čo sa deje potom však nie je až tak známe, pretože tieto procesy nie je ľahké datovať.”
Ako by mohol vyzerať náš svet hodinu, týždeň a mesiac po takomto výbuchu?