BRATISLAVA. Zemetrasenia patria ku katastrofám, ktoré často spôsobujú obrovské škody aj na ľudských životoch.
Keď dosiahnu ničivé rozmery, tak ako sa to stalo nedávno v Mexiku, trvá celé roky, kým sa fungovanie spoločnosti dostane opäť do normálu.
V novej štúdii vedci opísali mechanizmus, akým masívne tektonické zemetrasenie na jednom mieste vyvolá takmer okamžite ďalšie rozsiahle zemetrasenie v priľahlej oblasti.
Môže to prispieť k lepšej ochrane pred prírodnou katastrofou v budúcnosti.
Nový Zéland ako laboratórium
V novembri roku 2016 postihlo pobrežné mesto Kaikoura na Novom Zélande silné zemetrasenie s magnitúdom 7,8. Keďže epicentrum zemetrasenia bolo blízko pobrežia, miestne úrady vydali varovanie pred vlnami cunami a celé mesto evakuovali.
Oblasť leží blízko oceánskeho tektonického zlomu, kde dochádza k podsúvaniu (subdukcii) jednej tektonickej platne pod druhú.
Takýto typ zosuvu litosferických dosiek vyvoláva zemetrasení, ktoré patria medzi najsilnejšie na svete. Uvoľní sa pri nich obrovské množstvo energie.
Doteraz sa vedelo o takom type zemetrasení, pri ktorom prebieha takzvaný pomalý zosuv; vedci ho označujú aj ako tiché.
Viac ako tucet týchto zemetrasení na Novom Zélande zaznamenali v rokoch 2002 až 2012 vďaka satelitnému systému GPS, ktorý dokáže „cítiť“ pohyby zeme na vzdialenosť kratšiu ako centimeter.
Novozélandský projekt GeoNet ukázal, že tiché zemetrasenia, vyskytujúce sa hlboko pod povrchom, obvykle 15 až 50 kilometrov, pomaly menia tvar Severného ostrova. Ide o udalosti, keď sa zemetrasenie s veľmi pomalým pohybom vyskytuje v priebehu niekoľkých dní až týždňov.
Vedelo sa tiež, že tento typ zemetrasení môže spustiť väčšie a potenciálne nebezpečné tektonické zemetrasenia, okrem iného aj to, ktoré udrelo na Japonsko v marci roku 2011 a spôsobilo haváriu vo Fukušime.
V novej práci pod vedením výskumníkov z Texaskej univerzity v Austine sa prvý raz podarilo zdokumentovať presne opačný proces. Silné zemetrasenie okamžite spôsobilo sériu rozsiahlych udalostí s pomalým zosuvom.
Kaskáda zemetrasení
Niektoré pomalé zosuny boli od epicentra zemetrasenia vzdialené takmer 500 kilometrov. Štúdia, ktorú publikoval časopis Nature Geoscience, môže pomôcť pri lepšom pochopení rizika zemetrasenia vyplývajúceho z posunu subdukčných zón.