BRATISLAVA. Členovia kultu vzali do rúk lebky mŕtvych, zbavili ich mäsa a kože, vyrezali do nich vzory a potom ich zavesili na stĺpy chrámu Göbekli Tepe. Padol na ne pohľad každému, kto do chrámu vstúpil.
Göbekli Tepe v Turecku je najstaršou známou náboženskou stavbou na svete. Dnes je už iba archeologickým náleziskom, pred jedenásťtisíc rokmi tu však pravekí nomádi vykonávali svoje náboženské rituály. Jedným z nich bol aj kult lebiek.
Členovia kultu vyrezávali do ľudských lebiek. Zárezy robili až po smrti, kvôli rituálu nikto neumrel.
"Zárezy sú veľmi hlboko v kostiach a sú určite zámerné. Je to náš prvý dôkaz o vyrezávaní ľudských lebiek," povedala pre denník Guardian Julia Greskyová hlavná autorka štúdie, ktorú publikovali vo vedeckom časopise Science Advances.
Spolu archeológovia z Nemeckého archeologického inštitúte v Berlíne objavili fragmenty troch vyrezávaných lebiek. Zárezy robili pravekí ľudia pomocou kamenných nástrojov. Každý zárez začínal na tvári a rozdeľoval lebku na polovicu, pokračoval cez čelo až na zadnú stranu lebky.
Jedna z nájdených lebiek bola pomaľovaná červenou farbou a na vrchu lebky mala vyvŕtanú dieru. Autori štúdie preto predpokladajú, že zárezy nemali slúžiť ako ozdoba.
Členovia skupiny vzývajúcej lebky pomocou zárezov a dier zavesili lebky na šnúru a nechali ich visieť z vápencových pilierov, ktoré zdobili chrám Göbekli Tepe.
Na stĺpoch v chráme už dávnejšie archeológovia objavili vyrezané obrazy s mužmi bez hláv a s
oddelenými hlavami. Je preto zrejmé, že lebky plnili v náboženských rituáloch neolitických ľudí dôležitú úlohu.
V praveku si ľudia vážili lebky z rôznych dôvodov. Niektorí si nimi uctievali predkov, iní im pripisovali ochranné funkcie. Nie je isté, či si v Göbekli Tepe vyrezanými lebkami uctievali nedávno zosnulých predkov alebo v chráme vystavovali hlavy padlých nepriateľov.