SME

Ako tisíce utopených pakoní udržujú cyklus života v Afrike

Utopené zvieratá dodajú rieke niekoľko desiatok ton živín.

Pohľad na zver v tanzánskom národnom parku Serengeti.Pohľad na zver v tanzánskom národnom parku Serengeti. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Každý rok sa vyše 1,2 milióna pakoní (Connochaetes) ženie po savanách oblasti Serengeti v severnej Tanzánii. Prejdú vyše 1800 kilometrový okruh medzi Tanzániou a Keňou a spasú 4500 ton trávy. Pohľad na migráciu je taký silný, že si vyslúžil umiestnenie medzi prírodnými divmi Afriky.

Na začiatku roka sa pakone zhromaždia na okraji chráneného územia parku Serengeti, kde samice počas januára až marca porodia. Mláďatá pritom dokážu už za dva dni utekať tak rýchlo ako ich matky.

Stádo počas týchto mesiacov zároveň spása trávu, aby sa pripravilo na cestu. Je však zvláštne, že ešte stále nevieme, čo vlastne celú migráciu v apríli spustí - vedci nepozorovali žiaden signál, ktorý by určil, že je čas ísť. Tiež nevedia, prečo sa pakone vlastne do púte púšťajú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V máji sa už po savanách ženú stáda dlhé 40 kilometrov. Je pritom zaujímavé sledovať stáda zhora, pretože snímky ukazujú pozoruhodnú organizovanosť zvierat, ktorá jedincom nemusí byť vôbec zrejmá.

Niekoľko stoviek tých najslabších podľahne počas púte hladu, vyčerpaniu, či chorobám.

Až začiatkom júla sa zvieratá dostávajú k rieke a začnú ju prekračovať.

Tisícky zdochlín

V tomto bode zvieratá narazia na rieku Mara, kde sa zázrak prírody mení na tragickú scénu.

Tisíce zvierat sa pri pokuse prejsť cez riečisko nedokážu dostať cez prudký breh, ďalšie sa utopia na perejách rieky, niektoré nájdu smrť v tlamách krokodílov.

Vo vode tak nakoniec ostanú tisícky zdochlín, ktoré páchnu a priťahujú supy či mrchožrútov.

Vedci teraz po prvý raz zmerali, aký je rozsah takéhoto umierania a aký dopad má na ekosystém. Zistili, že každoročne takto zomrie približne 6200 pakoní, čo je ekvivalentom množstva mäsa z desiatich vráskavcov ozrutných.

SkryťVypnúť reklamu

Pozostatky zvierat nielenže predstavujú živnú pôdu pre celý miestny ekosystém, dokonca aj z kostí je úžitok: stáva sa z nich akési hnojivo rieky.

Niekoľko tonový prídel živín

Amanda Subaluskyová a jej manžel Christopher Dutton z Caryovho inštútu ekosystémových štúdií v štáte New York šesť rokov pozorovali dopad mŕtvol pakoní na ekosystém.

Dôkladne zdokumentovali hromady zdochlín, preskúmali zvieratá, ktoré sa na mieste kŕmili a analýzou stabilných izotopov zisťovali, na aké miesto v potravinovom reťazci patria takto získané živiny.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4Y9P na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ľudia nakupujú ovocie na trhu v Moskve 3. novembra 2023. Regály v moskovských supermarketoch sú plné ovocia, zeleniny, syrov a mäsa, ale mnohí kupujúci sa na ich výber pozerajú s hrôzou, pretože inflácia zvyšuje ich cenu.

Letné horúčavy znižujú zásoby potravín.


SkryťZatvoriť reklamu