Písmo:A^-|A⁺0

lom svete. Ratifikáciou sa Slovensko zaradí medzi tie vyspelé krajiny, ktoré si uvedomujú individuálnu zodpovednosť štátov a vlád za riešenie globálnych environmentálnych problémov. Plnením záväzkov Kjótskeho protokolu sa dosiahne zníženie emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku zmene globálnej klímy. Pre Slovensko to znamená v období rokov 2008-2012 neprekročiť úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990, zníženú o 8% (rovnako ako EÚ). Podľa vypracovaných scenárov vývoja emisií SR neprekročí úroveň, stanovenú protokolom. Slovensko má vypracovanú stratégiu plnenia záväzkov Kjótskeho protokolu a akčný plán ich plnenia. Jedným zo záväzkov je tiež povinnosť zaviesť do roku 2007 národný systém na stanovenie antropogénnych emisií skleníkových plynov a ich odstraňovanie záchytmi.

Kľúčovým a zároveň najkontroverznejším bodom Kjótskeho protokolu sú mechanizmy flexibility. Ich podstatou je myšlienka, podľa ktorej jedna krajina zaplatí zníženie emisií v druhej krajine, kde sú potrebné nižšie jednotkové náklady a zodpovedajúcu redukciu si odpočíta zo svojej "inventúry". Tento mechanizmus by mal viesť k ekonomicky najefektívnejšiemu zníženiu emisií skleníkových plynov umožnením redukcie všade tam, kde existuje potenciál za najnižšie náklady.

Kjótsky protokol ešte nenadobudol platnosť - prešiel procedúrou podpisu v 84 krajinách, doteraz ho však ratifikovalo len 34 krajín. Platnosť protokol nadobudne až po ratifikácii 55 krajinami, pričom medzi nimi musia byť krajiny, ktoré majú spolu najmenej 55% emisií oxidu uhličitého týchto krajín v roku 1990. Protokol bol prijatý v decembri 1997 v japonskom Kjóte na 3. konferencii strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.



gb;bl