SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Slovák objavil vyhynutého plaza, nazval ho po Štefánikovi

Nález pochádza zo slávnej lokality Messel v Nemecku.

Stefanikia siderea.Stefanikia siderea. (Zdroj: Andrej Čerňanský)

BRATISLAVA. Objavili ho v raji paleontológov. Prastarý plaz obýval Zem pred 47 miliónmi rokov v čase starších treťohôr.

Celý svet vtedy vyzeral úplne inak. Napriek tomu má praveký vyhynutý plaz mnoho spoločného aj s dnešnými jaštermi.

Plaza Stefanikia siderea objavil a pomenoval aj slovenský vedec Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Meno mu dali po slovenskom politikovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Výskum uverejnili vo vedeckom časopise Historical Biology.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaslúži si obdiv

Nový objav je výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. Napriek tomu, že vyhynutý plaz žil pred 47 miliónmi rokov, zachovali sa aj odtlačky jeho mäkkých častí tela, napríklad kože.

Pomocou počítačovej tomografie skúmali vedci aj jeho vnútorné a oku skryté štruktúry.

"Výnimočný je ale aj unikátnou kombináciou morfologických znakov, ide totiž o nový, doposiaľ neznámy rod. Tento, spolu s nájväčším známym jašterom z tejto doby - Eolacerta robusta - tvorí novú samostatnú čeľaď plazov," povedal pre SME hlavný autor štúdie Andrej Čerňanský.

Objav nových živočíšnych druhov nie je nezvyklý. Opísať vede neznámu novú čeľaď je však podľa Čerňanského vzácnosťou.

Pomocou analýzy spolu s americkým kolegom zistili, že táto nová čeľaď je veľmi blízka dnešným jaštericiam čeľade Lacertidae, kam patrí napríklad i naša jašterica zelená.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo Štefánik?

Výnimočnosť objavu chceli autori vyjadriť aj pri výbere jeho mena - Stefanikia je odvodené z mena M.R. Štefánika.

Prečítajte si tiež: Aj dávnovek mal svoje vlastné Pompeje, zastavil sa tam čas Čítajte 

"Je to jedna z najvýznamnejších osobností našich dejín. Zomrel tragicky v mladom veku, ale to, čo dokázal, by nestačilo ani na desať životov. Chcel som vyzdvihnúť jeho osobnosť. Zaslúži si náš obdiv," vysvetľuje výber mena Čerňanský.

Nový objav pochádza zo slávneho nemeckého náleziska Messel, ktoré je zaradené medzi svetové dedičstvo UNESCO. V lokalite sú sedimenty prastarého jazera obklopené bujným paratropickým pralesom.

Vďaka dokonalým podmienkam sa tu mnohé fosílie zachovali aj s mäkkými časťami tiel, rovnako ako pri druhu Stefanikia siderea. Messel je rajom pre paleontológov.

"Skúmať pôvod všetkého, vrátane nás samotných, je hlboko zakorenené v našej podstate. Snaha pochopiť svet okolo ženie ľudskú civilizáciu už tisícročia dopredu. Pochopiť pôvod rôznych skupín zvierat znamená pochopiť i mnohé evolučné mechanizmy a svet, ktorý tu bol dávno pred nami," dodáva Čerňanský.

Skryť Vypnúť reklamu

DOI: 10.1080/08912963.2017.1327530

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovenskí a svetoví vedci

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Vyhynutie, Milan Rastislav Štefánik
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračné foto.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Petržalský domov seniorov v Bratislave počas začatia očkovania zamestnancov a klientov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) na prevenciu ochorenia COVID-19.
Podcast Klik

Klik: Ako vás na internete sledujú a čo s tým robiť

Čo všetko sa o vás môžu na internete dozvedieť.

Podcast Klik.

Rok 2020 bol jeden z najteplejších. Nepotreboval ani pomoc

Musíme sa pripraviť na ďalšie rekordy.

Rok 2020 sa začal nezvyčajne silným obdobím požiarov v Austrálii.