SME

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory. Jedným z nich je aj bioinformatika.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC/Nogas1974 )

Autor: Mária Džunková / Quark

P ráca typického mikrobiológa ešte do polovice minulého storočia spočívala v pestovaní baktérií na Petriho miskách v laboratóriu.

Mikrobiológovia hľadali optimálnu kombináciu výživných látok v kultivačnom agare, aby mohli popísať životné nároky pre čo najviac bakteriálnych druhov. Ak išlo o baktériu nebezpečnú pre človeka, v rôznych podmienkach zisťovali, aké antibiotiká na ňu účinkujú.

Ich obzor poznania siahal len po baktérie, ktoré im na Petriho miskách vyrástli. V roku 1969 však americkí vedci objavili dovtedy neznámu baktériu žijúcu v horúcom prameni v Yellowstonskom národnom parku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento prameň mal teplotu vyššiu než 90 °C, čo je teplota, pri ktorej sa taví už aj agar na Petriho miske. Vtedy si vedci uvedomili, že určite existujú aj také baktérie, ktoré pestovať v laboratóriu nikdy nebude možné.

Ako však študovať ich nároky na živiny, ich životný cyklus, ich schopnosti a toxicitu pre ľudí bez pestovania na Petriho miskách? Vyriešil to až vynález DNA sekvenátora.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Sekvenovanie

Vedci najprv osekvenovali genóm baktérie Haemophilus influenzae, ktorá spôsobuje zápal pľúc.

Použili na to jednu bakteriálnu kolóniu, ktorá im vyrástla na Petriho miske. Jedna kolónia obsahuje niekoľko tisíc identických kópií jednej bakteriálnej bunky. DNA izolovanú z týchto buniek vložili do sekvenátora a získali sekvenciu kompletného genómu Haemophilus influenzae.

Keďže sa Haemophilus pestuje v laboratóriu veľmi jednoducho a všetky jeho vlastnosti už boli dobre známe, vedci vedeli k sekvenciám jeho génov priradiť ich funkciu.

Potom sa pustili do sekvenovania genómov ďalších ľahko pestovateľných baktérií. Tak vytvorili jednu veľkú databázu, ktorá v súčasnosti obsahuje niekoľko desiatok tisíc buď kompletných, alebo čiastočne osekvenovaných genómov baktérií. Vedci začali odoberať environmentálne vzorky z rôznych miest – z jazier, horúcich prameňov, ľadu v Antarktíde, rôznych častí ľudského tela…

Najväčšie prekvapenie nastalo, keď vyseparovali baktérie z ľudského výkalu a osekvenovali ich DNA bez predpestovania na Petriho miskách.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4XFC na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu