SME

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Machové kolónie na pobreží Antarktídy.Machové kolónie na pobreží Antarktídy. (Zdroj: Matt Amesbury)

BRATISLAVA. Keby sme chceli opísať základné prírodne charakteristiky našej planéty, určite by sme nezabudli spomenúť dve polárne čiapočky – zmrznuté nehostinné oblasti na póloch, v ktorých prežijú len tie najhúževnatejšie organizmy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden z takých organizmov – mach, však môže spôsobiť, že Antarktída bude oveľa zelenšia, než sme zvyknutí.

Podľa vedcov z Univerzity v Exeteri za rýchle šírenie machov môžu klimatické zmeny, ktoré tento región postihli hlavne za posledných päťdesiat rokov.

„V druhej polovici dvadsiateho storočia stúpala teplota na Antarktickom polostrove extrémne rýchlo – až pol stupňa za desať rokov,“ vysvetľuje Thomas Roland, jeden z autorov štúdie, ktorú publikovali vo vedeckom magazíne Current Biology.

SkryťVypnúť reklamu

Reakcia na zmeny

Aj keď nedávny výskum zistil, že otepľovanie sa podstatne spomalilo, smer teplotnej krivky ostáva rovnaký.

„Môžeme očakávať ústup ľadových plôch, v čoho dôsledku je pravdepodobné, že machové ekosystémy, ktoré sme skúmali sa rozšíria do oblastí, v ktorých sa momentálne žiadny rastlinný život nenachádza,“ pokračuje Roland.

Skúmali hlavne vzťah machov a teplotných zmien a zistili, že od roku 1950 sa ich rast zrýchlil štyri až päťkrát. Otázkou je, čí môžu tieto klimatické zmeny otvoriť cestu pre ďalšie druhy rastlín a zmeniť tak ekosystém tejto skoro nedotknutej oblasti.

„Antarktický polostrov je veľmi biogeograficky izolovaný, rastliny a zvieratá sa tu nemôžu rozšíriť tak jednoducho ako na iných kontinentoch. Či by sa sem mohli dostať nové organizmy je neisté, je to však určite možné – rastliny a iné organizmy si zvyknú nájsť cestu ako sa rozptýliť a usadiť,“ myslí si Roland.

SkryťVypnúť reklamu

Ikonický región

To je samozrejme dôvod na obavy – aj drobné zmeny vo flóre Antarktického polostrova môžu narušiť ekosystém, kvôli jeho odľahlej polohe.

Je to jedno z posledných, ak nie posledné, miesto, ktoré bolo doteraz skoro nedotknuté klimatickými zmenami, ktoré spôsobil človek.

Zistenia boli prekvapivo konzistentné z viacerých oblastí polostrova. Z jadier machov z viacerých kolónií sledovali klimatické zmeny z minulého storočia, majú však jadrá, ktoré sú staré až štyri tisíc rokov. „V tejto štúdií sme sa zamerali na posledných 150 rokov, materiál, ktorý sa nám podarilo zozbierať nám však umožní ísť ešte viac do minulosti,“ hovorí o pokračovaní výskumu Roland.

Rastlinný život momentálne pokrýva iba na 0,3 percenta plochy Antarktídy. Aj keď nie je pravdepodobné, že na nej dôsledkom klimatických zmien začnú rásť stromy, určite na nej bude v budúcnosti o niečo viac života, čo však zďaleka nie je také pozitívne, ako to znie.

SkryťVypnúť reklamu

DOI: 10.1016/j.cub.2017.04.034

DOI: 10.1038/nature18645

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu