SME

Pažravosti sa nevyhnete. Máme ju zakódovanú v mozgu

Sledovaním hypotalamu u rybičiek vedci našli priame prepojenie medzi zrakom a centrom výživy v mozgu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: FLICKR // CC)

BRATISLAVA. Ak ste boli niekedy obvinený z toho, že by vám „iba oči jedli“, je dosť pravdepodobné, že ste za tým nehľadali viac ako obyčajnú pažravosť.

Príčina takéhoto správania však môže byť o niečo vedeckejšia. Podľa nového výskumu z japonského Národného inštitútu pre genetiku (NIG) existuje v mozgu pevné prepojenie medzi zrakovým vnímaním jedla a túžbou jesť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„U stavovcov reguluje kŕmenie časť mozgu zvaná hypotalamus. Integruje množstvo informácií, napríklad o energetickej potrebe tela a množstve dostupného jedla v okolí,“ povedal v tlačovej správe NIG Akira Muto, vedúci autor štúdie, ktorá vyšla v prestížnom vedeckom žurnále Nature Communications.

SkryťVypnúť reklamu

Priame prepojenie

Mozgy pozoroval u druhu rýb Danio pruhované z južnej Ázie. Na rozoznanie jedla používajú podobne ako človek primárne zrak.

„Doteraz nebolo známe, že hypotalamus dostáva vizuálne informácie, čo sa nám podarilo dokázať. Zároveň sme našli aj neuróny, ktoré reagujú na vizuálne podnety koristi a majú priame prepojenie na centrum príjmu potravy v hypotalame,“ vysvetľuje ďalej Muto.

Napriek rozdielom v stavbe mozgu sa môžu nálezy týkať aj ľudí.

„Prekvapivo, čuch nebol v procese získavania potravy dôležitý. Zablokovanie čuchových neurónov vôbec nezmenilo správanie rýb," popísal nálezy pre SME Muto.

"Je však pravda, že ryby na rozdiel od cicavcov nemajú mozgovú kôru a používajú stredný mozog ako vizuálne centrum. Avšak ak je spojenie zakódované napevno, predpokladá sa, že živočích bude zháňať potravu aj bez predchádzajúcej skúsenosti s kŕmením. To môžeme vidieť aj u ľudí – bábätká si často dávajú do úst všeličo možné.“

SkryťVypnúť reklamu

Mapovanie neurónov

Tieto objavy boli možné vďaka pokrokom vo vysoko citlivom, geneticky zakódovánom systéme zvanom GCaMP, ktorý dokáže sledovať neurónovú aktivitu pomocou vápnikových stôp. Profesor Kawakami, spoluautor štúdie, sa jeho vývinu venoval viac ako dvadsať rokov.

Jeho laboratórium obsahuje skoro dvetisíc rybičiek Danio pruhovaných, ktoré majú GCaMP zakódovaný v rôznych typoch buniek v mozgu a v tele. Jeho ryby používajú výskumníci po celom svete. Na túto štúdiu stačili iba dve – jedna na sledovanie neurónov – detektorov koristi, a druhá na skúmanie centra príjmu potravy.

Nové poznatky sú ďalším dôležitým krokom za našim porozumením, akými rôznymi spôsobmi mozog reguluje naše stravovacie návyky. Podobný výskum je kľúčový, aby sme dokázali efektívne liečiť choroby spojené s príjmom potravy.

SkryťVypnúť reklamu

„Aby sme reálne pomohli ľuďom s poruchami potravy, budeme musieť s výskumom ďalej pokračovať. Jeden z možných smerov by bolo testovanie látok, ktoré dokážu potlačiť aktivitu neurónov v centre príjmu potravy, ktoré sme našli,“ naznačil možné pokračovanie štúdie Muto.

DOI: 10.1038/NCOMMS15029

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu