BRATISLAVA. Bolo to evolučne najvýhodnejšie správanie. Výsledkom je, že väčšina zložitejších alebo moderných spoločenstiev dospela k rovnakému výsledku: najstabilnejšie sú vzťahy medzi dvoma osobami, monogamné zväzky, ktoré sú výhodné na zabezpečenie výchovy potomstva i celkovo znižujú napätie v celej spoločnosti.
Tak by sa dal zhrnúť základný výskum, ktorým veda desaťročia vysvetľuje monogamné základy väčšiny ľudských spoločností.
Terri Conleyová z Michiganskej univerzity už dlhšie túto teóriu spochybňuje.
V najnovšej štúdii v odbornom magazíne Perspectives on Psychological Science táto psychologička naznačuje, že vedecké zdôvodnenia v prospech monogamie sú založené na zlej vede: zle vykonaných experimentoch a predsudkoch výskumníkov, ktoré skreslili výsledky štúdií.
Predsudky v hlavách vedcov
Monogamia dáva na prvý pohľad zmysel. Podľa webu Quartz totiž žijeme, alebo aspoň sme dlho žili, v patriarchálnych spoločnostiach, kde sa majetok dedil z otca na syna. Bolo dôležité, aby v takomto prípade boli vzťahy medzi jednotlivými členmi spoločenstva jednoznačné.
Conleyová však chcela preskúmať, či takéto vysvetlenie dáva zmysel aj z pohľadu vedy. A či je naozaj pravda, že pevné párové zväzky sú ideálom nielen pre partnerov, ale i pre samotnú spoločnosť.
