BRATISLAVA. V roku 2006 odfotil Christopher Singer nezvyčajné oblaky. Nebo sa vlnilo a krajina v okolí mestečka Hiawatha vyzerala, akoby sa nachádzala pod vodou a ľudia zo zeme pozorovali rozbúrenú hladinu mora ako keby spod hladiny.
Singer svoju fotografiu zverejnil na webe Spolku milovníkov oblakov (Cloud Appreciation Society), kde postupne pribudli snímky podobných oblakov z celého sveta.
Prezident spolku Gaving Pretor-Pinney preto v roku 2008 požiadal Svetovú meteorologickú organizáciu (WMO), aby oblaky nazvané undulatus asperatus uznali ako nový typ oblaku a zaradili ich do Medzinárodného atlasu oblakov.
Pretor-Pinney uspel až o deväť rokov neskôr. Pri príležitosti Svetového dňa meteorológie sa vlniace oblaky s upraveným menom asperitas stali prvý prírastkom do atlasu oblakov po viac ako päťdesiatich rokoch.
Vlnenie v atmosfére
Atlas oblakov vyšiel prvýkrát v roku 1896. Slúži ako oficiálna pomôcka pre meteorológov na celom svete pri pozorovaní a rozpoznávaní oblakov a Pripravovaná tohtoročná verzia bude prvýkrát celá digitalizovaná a dostupná online.
Najnovšia edícia bude obsahovať 12 nový prírastkov, ktoré pomenúvajú rody, druhy či určité prvky oblakov. Podľa výšky, v ktorej sa nachádzajú, sa oblaky rozdeľujú do desiatich rodov. Jednotlivé rody sa ďalej delia na druhy, podľa ich tvaru a štruktúry a na odrody, podľa priehľadnosti a usporiadania.