SME

V bolívijskej džungli našli najzdravšie srdcia na svete

Aj moderní ľudia v mestách sa môžu poučiť od lovcov z pralesa. Mali by sa najmä viac hýbať.

Ľudia v pralesoch majú oveľa viac pohybu.Ľudia v pralesoch majú oveľa viac pohybu. (Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Aby sa k nim vedci dostali, museli niekoľkokrát prestupovať a nakoniec ich čakala ešte jazda v kanoe. Smerovali do bolívijskej džungle za ľuďmi z kmeňa Tsimane, údajne ľudí s najzdravším srdcom na svete.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V štúdii uverejnenej v magazíne Lancet uvádzajú, že ľudia z tohto kmeňa nemajú prakticky vôbec upchaté cevy, a to ani vo vysokom veku. „Je to úžasná komunita, s radikálne odlišným zložením jedálnička a spôsobom života,“ píšu výskumníci.

Nezomierajú na choroby

Ľudia z tohto kmeňa žijú v amazonskom pralese a žijú podobne, ako ľudia na celom svete pred tisíckami rokov. Rybárčia, lovia a obrábajú polia pri rieke Maniqui. Je ich asi 16-tisíc.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci medzi nich chodili opakovane a merali im vápnik v cievach, ktorý spôsobuje upchávanie a tým aj infarkty.

Vo veku 45 rokov nemajú Tsimanovia takmer žiadny vápnik v cievach, kým medzi Američanmi je to asi 25 percent. Do veku 75 rokov má vápnik v cievach len tretina Tsimanov, pričom medzi Američanmi je to 80 percent.

„Je to oveľa menej ako pri iných populáciách vo svete,“ hovorí pre BBC Michael Gurven, profesor antropológie z Univerzity v Kalifornii. „Najbližšie k tomu sú japonské ženy, ale aj tam je to úplne iná úroveň.“

Výskumníci do pralesu chodili roky a hovoria, že medzi Tsimanmi sa prakticky nestáva, že by mladý človek zomrel na chorobu.

A čo robia teda Tsimanovia inak? Napríklad sa oveľa viac pohybujú. Aj na Slovensku je bežné, že si ľudia merajú počet krokov na deň a ako cieľ si udávajú napríklad desať tisíc.

SkryťVypnúť reklamu

Bežný člen tohto kmeňa denne prejde priemerne 17-tisíc krokov, aj pri ľuďoch starších ako 60 rokov je toto číslo vyššie ako 15-tisíc. Samozrejme, nefajčia.

Sedemnásť percent ich diéty tvorí lovná zver (divoké prasatá, tapíry, kapybary), sedem percent ryby z rieky, zvyšok väčšinou to, čo vypestujú na poliach. K tomu ešte zberajú ovocie zo stromov.

Až 72 percent kalórií tak prijímajú z karbohydrátov (v Spojených štátoch je to 52 percet) a štrnásť percent z tuku (v Spojených štátoch 34 percent).

„Skutočnosť, že majú najlepšie údaje pri srdcových chorobách, je presným opakom nedávnych náznakov, že karbohydráty sú nezdravé,“ hovorí Gavin Sandercock z Univerzity v Essexe.

Nedostatok pohybu

Samozrejme, všetci ľudia na svete sa nemôžu teraz stať lovcami ako Tsimanovia, ale poučiť by sa mohli napríklad v tom, koľko pohybu títo ľudia majú.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia by nemali obmedzovať pohyb len na cvičenie niekoľkokrát do týždňa. Mali by napríklad chodiť do práca ne bicykli, vždy chodiť po schodoch, aj v rámci sedavého zamestnania sa dá pracovať na stole s chodiacim trenažérom, odporúča Gurven.

„Je možné, že na udržanie si zdravia sa jednoducho musíme hýbať oveľa viac, to robíme,“ hovorí pre BBC Gregory Thomas jeden z autorov štúdie. „Moderný svet nás drží nažive, ale urbanizácia a špecializácia práce môže byť novým rizikovým faktorom. Tsimanovia žijú tiež v malých komunitách, udržujú blízke vzťahy a majú pozitívnejší pohľad na svet.“

DOI: 10.1016/S0140-6736(17)30752-3

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu