BRATISLAVA. Aby sa k nim vedci dostali, museli niekoľkokrát prestupovať a nakoniec ich čakala ešte jazda v kanoe. Smerovali do bolívijskej džungle za ľuďmi z kmeňa Tsimane, údajne ľudí s najzdravším srdcom na svete.
V štúdii uverejnenej v magazíne Lancet uvádzajú, že ľudia z tohto kmeňa nemajú prakticky vôbec upchaté cevy, a to ani vo vysokom veku. „Je to úžasná komunita, s radikálne odlišným zložením jedálnička a spôsobom života,“ píšu výskumníci.
Nezomierajú na choroby
Ľudia z tohto kmeňa žijú v amazonskom pralese a žijú podobne, ako ľudia na celom svete pred tisíckami rokov. Rybárčia, lovia a obrábajú polia pri rieke Maniqui. Je ich asi 16-tisíc.
Vedci medzi nich chodili opakovane a merali im vápnik v cievach, ktorý spôsobuje upchávanie a tým aj infarkty.
Vo veku 45 rokov nemajú Tsimanovia takmer žiadny vápnik v cievach, kým medzi Američanmi je to asi 25 percent. Do veku 75 rokov má vápnik v cievach len tretina Tsimanov, pričom medzi Američanmi je to 80 percent.
„Je to oveľa menej ako pri iných populáciách vo svete,“ hovorí pre BBC Michael Gurven, profesor antropológie z Univerzity v Kalifornii. „Najbližšie k tomu sú japonské ženy, ale aj tam je to úplne iná úroveň.“
Výskumníci do pralesu chodili roky a hovoria, že medzi Tsimanmi sa prakticky nestáva, že by mladý človek zomrel na chorobu.
A čo robia teda Tsimanovia inak? Napríklad sa oveľa viac pohybujú. Aj na Slovensku je bežné, že si ľudia merajú počet krokov na deň a ako cieľ si udávajú napríklad desať tisíc.
Bežný člen tohto kmeňa denne prejde priemerne 17-tisíc krokov, aj pri ľuďoch starších ako 60 rokov je toto číslo vyššie ako 15-tisíc. Samozrejme, nefajčia.
Sedemnásť percent ich diéty tvorí lovná zver (divoké prasatá, tapíry, kapybary), sedem percent ryby z rieky, zvyšok väčšinou to, čo vypestujú na poliach. K tomu ešte zberajú ovocie zo stromov.
Až 72 percent kalórií tak prijímajú z karbohydrátov (v Spojených štátoch je to 52 percet) a štrnásť percent z tuku (v Spojených štátoch 34 percent).
„Skutočnosť, že majú najlepšie údaje pri srdcových chorobách, je presným opakom nedávnych náznakov, že karbohydráty sú nezdravé,“ hovorí Gavin Sandercock z Univerzity v Essexe.
Nedostatok pohybu
Samozrejme, všetci ľudia na svete sa nemôžu teraz stať lovcami ako Tsimanovia, ale poučiť by sa mohli napríklad v tom, koľko pohybu títo ľudia majú.
Ľudia by nemali obmedzovať pohyb len na cvičenie niekoľkokrát do týždňa. Mali by napríklad chodiť do práca ne bicykli, vždy chodiť po schodoch, aj v rámci sedavého zamestnania sa dá pracovať na stole s chodiacim trenažérom, odporúča Gurven.
„Je možné, že na udržanie si zdravia sa jednoducho musíme hýbať oveľa viac, to robíme,“ hovorí pre BBC Gregory Thomas jeden z autorov štúdie. „Moderný svet nás drží nažive, ale urbanizácia a špecializácia práce môže byť novým rizikovým faktorom. Tsimanovia žijú tiež v malých komunitách, udržujú blízke vzťahy a majú pozitívnejší pohľad na svet.“
DOI: 10.1016/S0140-6736(17)30752-3