SME

Vedci objavili v hlavách potkanov superpočítač

Na Kalifornskej univerzite zostavili pozoruhodnú štatistiku tajného života dendritov

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Fotolia)

O mozgu vieme čoraz viac, no stále málo. Potvrdzuje to štúdia prinášajúca nečakané argumenty v prospech podstatne vyššej aktivity, ako aj kapacity mozgu. Nová práca dokonca môže zmeniť spôsob, akým neurovedci až doteraz chápali a študovali základné mozgové funkcie, napríklad učenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štúdia vyšla v prestížnom Science. Vďaka ďalším výskumom založeným na jej výsledkoch by sa mohli zjaviť nové spôsoby boja s čoraz častejšími neurologickými chorobami. Mohli by taktiež vzniknúť počítače, ktoré by spracúvali informácie iným než digitálnym spôsobom.

SkryťVypnúť reklamu

Od neurónu k dendritom

„Ak na svojom nočnom stolíku nemáte časopis Neuron, ste mimo obrazu,“ napísal pred piatimi rokmi v knihe Pravidlá mozgu vynikajúci neurovedec John Medina. Možno však práve nastal čas, aby sa na nočných stolíkoch ľudí dychtivých po vede začal zjavovať odborný žurnál, ktorý by mal názov Dendrite.

Práve tieto nenápadné a doteraz podceňované neuronálne výbežky sú totiž hlavnými hrdinami nasledujúceho výskumu, ktorý vznikol v dielni neurovedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA).

Neuróny sú veľké, stromom podobné mozgové bunky; skladajú sa z tela, z ktorého vychádzajú výbežky nazvané axóny a dendrity. Zatiaľ čo dlhší axón vedie nervový vzruch z neurónu von, čiže k ďalším neurónom, kratšie a rozložitejšie dendrity naopak vstupnú informáciu prijímajú.

SkryťVypnúť reklamu

Tá má v podstate formu krátkeho elektrického impulzu, pomocou ktorého medzi sebou neuróny komunikujú (cez spoje zvané synapsie). Každý neurón, ktorý signály z dendritov spracúva a posiela ďalej, musí urobiť toľko práce ako miniatúrny počítač.

Vedci až doteraz predpokladali, že elektrické (prípadne chemické) signály sa aktivujú až v tele neurónu, pričom dendrit plní iba úlohu pasívneho poslíčka. Experimentálny dôkaz však chýbal. Pritom ide o také závažné procesy, ako je napríklad formovanie a ukladanie dlhodobej pamäti. A práve to je podľa vedcov primárna úloha dendritov.

Poslíček? Ani náhodou!

Vedci chceli overiť predstavu, či dendrity naozaj iba pokorne odovzdávajú do tela neurónu informačnú „zásielku“, ktorú dostali rýchlou poštou z iného neurónu. Už predchádzajúce štúdie robené na rezoch mozgového tkaniva totiž ukázali, že dendrity sú schopné vyvinúť elektrickú aktivitu vlastnými silami. Z neživého mozgu sa však nedalo zistiť, či to platí aj pri normálnom správaní a nebolo jasné ani to, ako často by mohla takáto aktivita prebiehať.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4VA9 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu