FOTO - ARCHÍV
Faktom je, že okolo roku 2300 pred naším letopočtom došlo na Strednom východe k radikálnemu zlomu. Z ničoho nič zmizlo z povrchu zemského niekoľko stoviek sídel doby bronzovej. Prosperujúce dediny od Mezopotámie, cez dnešný Izrael, Egypt až po Grécko ľudia zrazu opustili alebo úplne zlikvidovali. V centrálnom Iraku napríklad zmizla akkádska civilizácia s tajomným vládcom Sargonom, v Egypte sa skončila piata dynastia faraónov, ktorým vďačíme za nádherné pyramídy, rozplynuli sa aj osady v Svätej zemi.
Väčšina archeológov i paleoklimatológov sa zhoduje v názore, že vtedy došlo k „nejakej“ dramatickej, rozsiahlej katastrofe. Zatiaľ sa však nedohodli na tom, čo ju spôsobilo. Špekulácie vysvetľujúce dávnu apokalypsu boli najrôznejšie, napríklad lokálne vojny alebo zmeny klímy, a už dávno sa medzi ne zaradila aj možnosť pádu väčšieho meteoritu. Táto teória však mala jednu podstatnú nevýhodu: chýbal kráter, ktorý by po takej zrážke zostal.
Pred niekoľkými týždňami však nastal v tejto historickej detektívke zásadný zlom: Sharad Master z juhoafrickej University of Witwatersrand objavil v Iraku veľmi nádejnú štruktúru, ktorá môže byť kráterom s priemerom tri a pol kilometra. Na satelitných záberoch totiž vidno kruhový útvar s charakteristickým miskovitým tvarom (kde ukazuje šípka na nie veľmi kvalitnej satelitnej snímke).
„Bola to náhoda,“ komentoval objav doktor Sharad Master. „V časopise som si čítal článok o projekte Saddáma Husajna na stavbu zavlažovacích kanálov, ktorý sprevádzala satelitná snímka oblasti s množstvom najrôznejších útvarov. No a jeden bol veľmi, veľmi nápadne kruhový.“
Kráter leží v bažinatej oblasti Al Amarah, len dvadsať kilometrov od sútoku Eufratu a Tigrisu. Kvôli predchádzajúcemu vojenskému využitiu tejto oblasti bola preliačina vyplnená vodou, navyše obklopená zhruba pol kilometra temným prstencom. Na svetlo božie sa dostala až po čiastočnom odvodnení bažín, takže dnes na satelitných snímkach vyzerá ako farebná škvrna. Kráter totiž zafarbili nánosy vyzrážanej soli.
Domnienka čaká na potvrdenie (alebo vyvrátenie). Ak však výskum dopadne kladne, bude kráter Al Amarah najvýraznejším príkladom zásahu kozmických zrážok do vývoja človeka. Navyše sa ukazuje, že podobne sa s nami mohol zahrať aj meteorit, ktorý v rovnakej dobe vytvoril v Argentíne kráter Rio Cuarto. Zdá sa teda, že planétky a tiež nebezpečné jadrá komét zasahovali do našich dejín viac, ako by nám napadlo aj v tých najdivokejších snoch. JIŘÍ DUŠEK
IAN, www.ian.cz
