WASHINGTON, BRATISLAVA. Mala to byť globálna sieť, ktorá spojí všetky kúty sveta rovnakým spôsobom, ako telefón. V skutočnosti však dve tretiny internetových používateľov čelia pri používaní internetu cenzúre, ktorá blokuje ich prístup k obsahu.
Vyplýva to zo správy organizácie Freedom House, ktorá konštatuje, že už šiesty po sebe nasledujúci rok sa situácia zhoršuje.
Podľa údajov pokrývajúcich 88 percent svetového obyvateľstva v 65 krajinách sveta využívajú štáty rozličné nástroje na to, aby mali kontrolu nad obsahom, ku ktorému sa používatelia cez internet dostanú.
Najďalej zašla Čína so svojim veľkým národným firewallom, ktorý rieši nielen dostupnosť služieb za hranicami krajiny, ale aj konkrétny obsah či diskusné príspevky na serveroch v rámci krajiny. Intenzívnu cenzúru internetu používa aj Sýria a Irán.
Prístup k sociálnym sieťam blokuje 24 krajín, v nemilosti sú aj nástroje na komunikáciu ktoré používajú šifrovanie. V 12 krajinách sveta sa nemožno pripojiť k platformám WhatsApp či Telegram. Vlády chcú mať prehľad o tom, čo sa deje v spoločnosti a technológie umožňujú sledovať súkromie na internete jednoduchšie ako v skutočnom živote.
Blokovanie niektorých stránok a služieb sa však používa nielen v rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré sú nám vzdialené, ale aj v pokrokových demokratických štátoch. Príkladom je Británia, kde súdy rozhodujú v sporných prípadoch o tom, ktoré stránky sú povinní poskytovatelia internetu blokovať.