SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
CHYBA PRI TVORBE SLOVENSKEJ LEGISLATÍVNEJ NORMY SPÔSOBILA ODKLAD PESTOVANIA OSVEDČENEJ PLODINY, KTORÚ CHRÁNI BAKTERIÁLNY GÉN PRED ŠKODCOM

Stop geneticky modifikovanej kukurici

Európa rozširuje využívanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) pri výrobe potravín a krmív.

Silo s Bt-kukuricou v španielskom družstve Bujaraloz. Španielsko je najväčším pestovateľom geneticky modifikovaných plodín v Európskej únii. FOTO - JANA JANKŮ

Prispelo k tomu vlaňajšie zrušenie moratória, ktoré niektoré krajiny uvalili na schvaľovanie nových geneticky upravovaných odrôd a zápis sedemnástich hybridov kukurice do Spoločného európskeho katalógu odrôd. To znamená, že povolené geneticky modifikované (GM) osivá by mohli vysievať aj slovenskí farmári. Konkrétne malo ísť o kukuricu MON 810. Tá má v sebe vložený gén produkujúci látku (Bt toxín), chrániaci ju pred víjačkou kukuričnou.

Tento rok však na slovenských poliach rásť nebude. Dôvodov je viacero. Hlavný súvisí s legislatívou.

Nepríjemný škodca

Víjačka je v kukuričných porastoch zvlášť nepríjemným škodcom. V rokoch, keď počasie praje jej premnoženiu, môže spôsobiť obrovské škody. Nahlodáva steblá, ktoré sa potom vo vetre či daždi lámu, čo spôsobuje zberové straty. Požiera však predovšetkým zrná. Navyše tie, ktoré načne, môžu v silách a skladoch splesnieť.

MON 810 produkuje látku (Bt toxín), ktorý víjačku kukuričnú ničí. Ochrancovia prírody to však označujú za negatívny vplyv na životné prostredie. Podľa nich nielenže peľ GM kukurice môže ,,infikovať" klasicky pestovanú kukuricu na vedľajších poliach, ale hovoria aj o iných vplyvoch. Napríklad vyhubením víjačky prídu podľa nich o potravu niektoré druhy vtákov.

Menej však zdôrazňujú, že kým sa neobjavila ponuka geneticky modifikovanej Bt kukurice, ošetrovali farmári porasty proti víjačke chemickými látkami. Tí, ktorí pestujú bežnú kukuricu, vrátane slovenských, tak robia dosiaľ. Pritom o škodlivosti chémie v životnom prostredí tiež niet pochýb. Zvlášť krikľavé sú prípady, keď sa látky pri nesprávnej aplikácii dostanú aj do potravín alebo po búrke do spodných vôd.

Odporcovia Bt-kukurice tiež hovoria, že víjačka kukuričná zatiaľ takým veľkým problémom slovenských polí nie je. Darí sa jej skôr v teplejších oblastiach južnej Európy alebo v krajinách, ako je USA či Kanada, kde ju pestujú ako monokultúru.

Chýbajú informácie

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec ako predstaviteľ poľnohospodárskej samosprávy vo všeobecnosti proti GMO nie je. Biotechnológie považuje za veľmi perspektívne a súčasné stále ešte nie veľmi naklonené stanovisko EÚ ku GMO nepovažuje za správne. Spôsobí to podľa neho ekonomické zaostávanie európskeho poľnohospodárstva proti USA i ďalším krajinám, vrátane rozvojových, kde tieto plodiny už masovo pestujú.

Slovenskí poľnohospodári sa však stavajú ku GM plodinám zatiaľ pomerne laxne. Má to viacero dôvodov. Predovšetkým im chýbajú informácie, o čo vlastne ide a aké to má ekonomické či iné súvislosti. Rezortné ministerstvo sa viac-menej tvári, že GMO neexistujú, hoci v poľnohospodárskych podnikoch sa bežne spracúva do krmív pre zvieratá GM sója z dovozu.

Krajiny, ktoré už začali GM plodiny pestovať, vypracovali tzv. pravidlá koexistencie GM, konvenčných a ekologických potravín. Obsahujú plánovanie striedania plodín či dodržiavania správnej agrotechniky, pri skladovaní zase spôsob oddeľovania jednotlivých plodín, dôkladné čistenie skladov, zberovej, dopravnej či skladovacej techniky. O všetkom musí viesť farmár, nákupca či spracovateľ záznamy. K všeobecným princípom patrí, že zodpovednosť za opatrenia, ktoré limitujú génový prenos, napríklad cez peľ, má farmár, ktorý zavedie novú GM produkciu.

Európska komisia odporúča, že pravidlá koexistencie by sa mali týkať celého reťazca od farmy po uvedenie plodín do predaja, no každá krajina si ich vypracúva podľa vlastného uváženia. Na Slovensku zatiaľ pravidlá koexistencie chýbajú.

Chýba aj záujem spracovateľov

Ivan Oravec zdôrazňuje, že hlavným dôvodom nezáujmu slovenských pestovateľov o GM plodiny je fakt, že na ne nemajú odbyt. Konkrétne sa to týka v EÚ už povolenej Bt kukurice.

Jeho slová potvrdil najväčší slovenský spracovateľ tejto plodiny Amylum Slovakia, s. r. o., Boleráz, ktorý z nej vyrába škrob a sladidlá. Ten ju zatiaľ odmieta a v zmluvách s dodávateľmi jasne vyžaduje, že musí ísť len o geneticky nemodifikovanú kukuricu.

Podobné odmietavé stanovisko majú aj viacerí výrobcovia kŕmnych zmesí. Patrí k nim aj najväčší z nich - skupina Belar Group, a. s., Bratislava. Zdôvodňuje to požiadavkou svojich odberateľov, napríklad hydinárskej firmy THP, a. s., Topoľčany. Tá zase vychádza v ústrety viacerým obchodným reťazcom, ktoré vyžadujú certifikát o tom, že spracovaná hydina nedostávala krmivá obsahujúce GMO.

Hrozba vysokých pokút

Tretím a v tejto chvíli hlavným dôvodom, prečo má vo svete najrozšírenejšia GM kukurica MON 810 zatiaľ na slovenských poliach stop, je legislatíva. Hoci Slovensko prijalo v januári tohto roku novelu zákona č. 151 z roku 2002 o GMO, do ktorého mali byť zakomponované pravidlá európskej smernice, chybnou formuláciou predkladateľa sú niektoré jeho časti s ňou v rozpore.

Kým v EÚ, ak je niečo povolené, poľnohospodári to môžu využívať, na Slovensku to tak nie je. Aby sa mohlo osivo kukurice MON 810 vysievať, treba podľa hlavnej inšpektorky útvaru biologickej bezpečnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia Tatiany Horeckej splniť viaceré prísne podmienky. Napríklad ministerstvo životného prostredia nemá podľa nej vypracovaný havarijný plán potrebný pri manipulácii s touto plodinou, tento plán chýba aj okresným a obecným úradom v lokalitách, kde by sa GM osivo mohlo použiť. Podľa T. Horeckej by preto vysiatie tejto kukurice bolo v súčasnosti nelegálne a používateľovi plodiny hrozí pokuta niekoľkých miliónov korún.

A tak hoci nadnárodná spoločnosť Monsanto nedávno oznámila, že chce túto plodinu zasiať na Slovensku na desiatkach hektárov, musela svoje rozhodnutie odložiť. Najmenej o rok, teda do nového agrotechnického termínu.

Súčasná situácia nahráva environmentalistom, ktorí chcú urobiť zo Slovenska tzv. GMO free zónu. Podobné pokusy sú očividné aj v susednom Maďarsku či Poľsku. Tam sa síce geneticky zmenená kukurica zatiaľ tiež komerčne nepestuje, napriek tomu ju chcú vysievať aspoň na pokusných políčkach.

Medzi krajiny, ktoré sa dlho bránili GMO, patrí aj ďalší slovenský sused, Rakúsko. Keď však nezosúladilo svoju legislatívu s európskou smernicou, Európska komisia ho postavila pred súd v Štrasburgu. Rakúšania povestní orientáciou na výrobu tzv. prírodne čistých potravín spor vlani v októbri prehrali.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Boris Kollár leží po autonehode s obručou okolo hlavy v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Kam až siaha rodina Borisa Kollára?

Predseda parlamentu zase raz nevyužil možnosť vyskúšať si, ako štát funguje pre jeho voličov a voličky.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež

Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.

Európska noc výskumníkov bude tento rok online

Čo zaujímavé je pripravené pre mladých a čo pre všetkých nadšencov vedy?

Európska noc výskumníkov bude prebiehať online