CHYBA PRI TVORBE SLOVENSKEJ LEGISLATÍVNEJ NORMY SPÔSOBILA ODKLAD PESTOVANIA OSVEDČENEJ PLODINY, KTORÚ CHRÁNI BAKTERIÁLNY GÉN PRED ŠKODCOM

Stop geneticky modifikovanej kukurici

Európa rozširuje využívanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) pri výrobe potravín a krmív.

Silo s Bt-kukuricou v španielskom družstve Bujaraloz. Španielsko je najväčším pestovateľom geneticky modifikovaných plodín v Európskej únii. FOTO - JANA JANKŮ

Prispelo k tomu vlaňajšie zrušenie moratória, ktoré niektoré krajiny uvalili na schvaľovanie nových geneticky upravovaných odrôd a zápis sedemnástich hybridov kukurice do Spoločného európskeho katalógu odrôd. To znamená, že povolené geneticky modifikované (GM) osivá by mohli vysievať aj slovenskí farmári. Konkrétne malo ísť o kukuricu MON 810. Tá má v sebe vložený gén produkujúci látku (Bt toxín), chrániaci ju pred víjačkou kukuričnou.

Tento rok však na slovenských poliach rásť nebude. Dôvodov je viacero. Hlavný súvisí s legislatívou.

Nepríjemný škodca

Víjačka je v kukuričných porastoch zvlášť nepríjemným škodcom. V rokoch, keď počasie praje jej premnoženiu, môže spôsobiť obrovské škody. Nahlodáva steblá, ktoré sa potom vo vetre či daždi lámu, čo spôsobuje zberové straty. Požiera však predovšetkým zrná. Navyše tie, ktoré načne, môžu v silách a skladoch splesnieť.

MON 810 produkuje látku (Bt toxín), ktorý víjačku kukuričnú ničí. Ochrancovia prírody to však označujú za negatívny vplyv na životné prostredie. Podľa nich nielenže peľ GM kukurice môže ,,infikovať" klasicky pestovanú kukuricu na vedľajších poliach, ale hovoria aj o iných vplyvoch. Napríklad vyhubením víjačky prídu podľa nich o potravu niektoré druhy vtákov.

Menej však zdôrazňujú, že kým sa neobjavila ponuka geneticky modifikovanej Bt kukurice, ošetrovali farmári porasty proti víjačke chemickými látkami. Tí, ktorí pestujú bežnú kukuricu, vrátane slovenských, tak robia dosiaľ. Pritom o škodlivosti chémie v životnom prostredí tiež niet pochýb. Zvlášť krikľavé sú prípady, keď sa látky pri nesprávnej aplikácii dostanú aj do potravín alebo po búrke do spodných vôd.

Odporcovia Bt-kukurice tiež hovoria, že víjačka kukuričná zatiaľ takým veľkým problémom slovenských polí nie je. Darí sa jej skôr v teplejších oblastiach južnej Európy alebo v krajinách, ako je USA či Kanada, kde ju pestujú ako monokultúru.

Chýbajú informácie

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec ako predstaviteľ poľnohospodárskej samosprávy vo všeobecnosti proti GMO nie je. Biotechnológie považuje za veľmi perspektívne a súčasné stále ešte nie veľmi naklonené stanovisko EÚ ku GMO nepovažuje za správne. Spôsobí to podľa neho ekonomické zaostávanie európskeho poľnohospodárstva proti USA i ďalším krajinám, vrátane rozvojových, kde tieto plodiny už masovo pestujú.

Slovenskí poľnohospodári sa však stavajú ku GM plodinám zatiaľ pomerne laxne. Má to viacero dôvodov. Predovšetkým im chýbajú informácie, o čo vlastne ide a aké to má ekonomické či iné súvislosti. Rezortné ministerstvo sa viac-menej tvári, že GMO neexistujú, hoci v poľnohospodárskych podnikoch sa bežne spracúva do krmív pre zvieratá GM sója z dovozu.

Krajiny, ktoré už začali GM plodiny pestovať, vypracovali tzv. pravidlá koexistencie GM, konvenčných a ekologických potravín. Obsahujú plánovanie striedania plodín či dodržiavania správnej agrotechniky, pri skladovaní zase spôsob oddeľovania jednotlivých plodín, dôkladné čistenie skladov, zberovej, dopravnej či skladovacej techniky. O všetkom musí viesť farmár, nákupca či spracovateľ záznamy. K všeobecným princípom patrí, že zodpovednosť za opatrenia, ktoré limitujú génový prenos, napríklad cez peľ, má farmár, ktorý zavedie novú GM produkciu.

Európska komisia odporúča, že pravidlá koexistencie by sa mali týkať celého reťazca od farmy po uvedenie plodín do predaja, no každá krajina si ich vypracúva podľa vlastného uváženia. Na Slovensku zatiaľ pravidlá koexistencie chýbajú.

Chýba aj záujem spracovateľov

Ivan Oravec zdôrazňuje, že hlavným dôvodom nezáujmu slovenských pestovateľov o GM plodiny je fakt, že na ne nemajú odbyt. Konkrétne sa to týka v EÚ už povolenej Bt kukurice.

Jeho slová potvrdil najväčší slovenský spracovateľ tejto plodiny Amylum Slovakia, s. r. o., Boleráz, ktorý z nej vyrába škrob a sladidlá. Ten ju zatiaľ odmieta a v zmluvách s dodávateľmi jasne vyžaduje, že musí ísť len o geneticky nemodifikovanú kukuricu.

Podobné odmietavé stanovisko majú aj viacerí výrobcovia kŕmnych zmesí. Patrí k nim aj najväčší z nich - skupina Belar Group, a. s., Bratislava. Zdôvodňuje to požiadavkou svojich odberateľov, napríklad hydinárskej firmy THP, a. s., Topoľčany. Tá zase vychádza v ústrety viacerým obchodným reťazcom, ktoré vyžadujú certifikát o tom, že spracovaná hydina nedostávala krmivá obsahujúce GMO.

Hrozba vysokých pokút

Tretím a v tejto chvíli hlavným dôvodom, prečo má vo svete najrozšírenejšia GM kukurica MON 810 zatiaľ na slovenských poliach stop, je legislatíva. Hoci Slovensko prijalo v januári tohto roku novelu zákona č. 151 z roku 2002 o GMO, do ktorého mali byť zakomponované pravidlá európskej smernice, chybnou formuláciou predkladateľa sú niektoré jeho časti s ňou v rozpore.

Kým v EÚ, ak je niečo povolené, poľnohospodári to môžu využívať, na Slovensku to tak nie je. Aby sa mohlo osivo kukurice MON 810 vysievať, treba podľa hlavnej inšpektorky útvaru biologickej bezpečnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia Tatiany Horeckej splniť viaceré prísne podmienky. Napríklad ministerstvo životného prostredia nemá podľa nej vypracovaný havarijný plán potrebný pri manipulácii s touto plodinou, tento plán chýba aj okresným a obecným úradom v lokalitách, kde by sa GM osivo mohlo použiť. Podľa T. Horeckej by preto vysiatie tejto kukurice bolo v súčasnosti nelegálne a používateľovi plodiny hrozí pokuta niekoľkých miliónov korún.

A tak hoci nadnárodná spoločnosť Monsanto nedávno oznámila, že chce túto plodinu zasiať na Slovensku na desiatkach hektárov, musela svoje rozhodnutie odložiť. Najmenej o rok, teda do nového agrotechnického termínu.

Súčasná situácia nahráva environmentalistom, ktorí chcú urobiť zo Slovenska tzv. GMO free zónu. Podobné pokusy sú očividné aj v susednom Maďarsku či Poľsku. Tam sa síce geneticky zmenená kukurica zatiaľ tiež komerčne nepestuje, napriek tomu ju chcú vysievať aspoň na pokusných políčkach.

Medzi krajiny, ktoré sa dlho bránili GMO, patrí aj ďalší slovenský sused, Rakúsko. Keď však nezosúladilo svoju legislatívu s európskou smernicou, Európska komisia ho postavila pred súd v Štrasburgu. Rakúšania povestní orientáciou na výrobu tzv. prírodne čistých potravín spor vlani v októbri prehrali.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 702
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 337
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 425
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 367
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 019
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 425
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 951
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 086
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 054
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 731

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Kazašský lovec pôjde radšej do hôr ako na otcov pohreb

Bashahan, kazašský lovec, ktorý používa na lov orly skalné.

KOMENTÁRE

Mrazy trápia lastovičky aj ovocné stromy. Oteplí sa?

V zlom počasí sa sťahovavé vtáky utiahnu tam, kde majú dostatok potravy.

Neprehliadnite tiež

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop