Určite si mnohí spomínate na krátku Andersenovu rozprávku, v ktorej sa píše o čarodejníkovi menom Krible-Krable, čo sa jedného dňa rozhodol cez zväčšovacie sklíčko pozorovať vodu z rybníka.
A uvidel v nej svet podobný tomu nášmu – mestá s ulicami a hemženie drobných bytostí.
Jedno maličké zvieratko sa pokúšalo inému zvieratku odhryznúť nohu, prípadne ho celé zožrať.
Nechajme teraz úvahu, nakoľko to zodpovedá našej každodennej realite, prezraďme len identitu toho čarodejníka.
Zväčšovacie sklá
Krible-Krable sa v skutočnosti volal Antonie Philips van Leeuwenhoek, žil v rokoch 1632 až 1723 prevažne v nizozemskom meste Delft a bol súčasníkom maliara Vermeera, ktorému, podľa niektorých zdrojov, v neskoršom veku dokonca stál ako model pri maľovaní vedeckých výjavov.
Zamestnal sa v obchode s látkami a svoju vlastnú obchodnícku živnosť si otvoril ako dvadsaťdvaročný.
Látky zdanlivo so zväčšovacími sklami nijako nesúvisia, no v tých časoch bolo pri nákupe zvykom tkaninu podrobne prezerať a podľa detailov vo vzore a spôsobe spracovania usudzovať na kvalitu materiálu.
Leeuwenhoekovi však vtedajšie lupy nestačili a pokúsil sa vyrobiť niečo ešte lepšie.
Naštudoval si výrobu skla a jemné brúsenie – a tak sa dostal k objavu, ktorý si však dosť dlho nechával pre seba. Na jednej strane bol veľkým introvertom, na strane druhej nechcel, aby mu niekto jeho tajomstvo len tak ukradol.
Mikroskop
Postup spočíval v tom, že tyčinku sodno-vápenného skla vložil do plameňa a zahrial. Opatrne potom ťahal oba konce od seba a vytvoril tak niekoľko tenkých sklených fúzov.
Z nich odlupoval malé guľôčky, brúsil ich a vkladal do okulárov svojich mikroskopov.
Samozrejme, „mikroskop“ je príliš silné slovo pre jeho výrobok. Tomu dnešnému sa podobal len vzdialene.
Najdôležitejšie však bolo, že Leeuwenhoek dokázal vyrobiť omnoho silnejšie šošovky než jeho súčasníci. Aj vďaka tomu ho začali zaujímať aj iné veci než látky, tušil, že kdesi jestvuje ďalší maličký svet – a mikroskop obrátil na seba. Na krv, spermie, pokožku...
