Bojím sa ísť na dovolenku. Bojím sa oženiť. Bojím sa dať výpoveď. Bojím sa jesť klobásu. Bojím sa mať deti. Bojím sa, že ma okradnú. Bojím sa, že ochoriem.
Výsledok: Sedíš doma. Si sám. Robíš, čo nechceš. Odopieraš si, čo máš rád. Si bez potomka a oberáš sa o lásku. Si napätý. Jasné, že z toho ochorieš.
Najväčšia zbraň je strach
Čoho sa bojíme, to si pritiahneme. Nič pozitívne zo strachu nevyplýva. Bojíme sa o život, ale bojíme sa ho žiť. Prežiť je viac ako žiť? Život je predsa tiež len dovolenka, má svoj začiatok a koniec. Treba ho žiť, kým ho máme. Jediná istota je, že sa raz skončí, a nemáme šajnu kedy. Fatálne veci v živote aj tak neovplyvníme. Tak čoho sa báť?
Ľudia sa boja, lebo ľuďom šibe. Ľuďom šibe, lebo sa boja. Pre ten istý dôvod, boja sa o svoj život. Niektorí až tak, že sa radšej zabijú sami. Niektorí zabijú všetkých okolo aj seba. A niektorí ostávajú žiť, ale svojím strachom ubíjajú tých naokolo, a hlavne seba. Všetko sú to ľudia, čo vlastnia najväčšiu zbraň – STRACH. Ale nie zbraň, ktorá chráni. Zbraň, ktorá zabíja.
Osobnosti bez talentu
Európa je v kríze. Zažila tisíce kríz, ale prítomnosť je silná. Vždy sa to prítomné zdá najhoršie. Istá časť našej spoločnej zeme sa rozdrobila na márne kúsky. Sa rozdrobila – to nie je to správne slovo.
Rozdrobili ju. A teraz sa za to ospravedlňujú, vraj sa pomýlili… Urobili to tiež len ľudia, dokonca múdri civilizovaní čistí bieli ľudia. A iní ľudia utekajú, ako by utekal každý. Nedeje sa nič neprirodzené.
Odkedy sa začala táto imigračno-moslimsko-teroristická kríza, mnoho facebookových priateľstiev sa pretrhlo. Spoločnosť sa začala prudko polarizovať. Na povrch začali vyliezať špina a jed. Kresťanská špina nie je o nič čistejšia ako špina moslimská. Je to rovnaká ľudská špina. Len niekto je v zúfalej situácii a má zbraň.