BRATISLAVA. Kokaín patrí v súčasnosti medzi najpopulárnejšie, najdrahšie a najnávykovejšie drogy. Zistenia vedcov z výskumného zdravotného centra Wake Forest v Severnej Karolíne ukazujú, že jeho následkov sa organizmus nikdy celkom nezbaví.
Kokaín ovplyvňuje reguláciu dopamínu v tele – hormónu, ktorý je zodpovedný za stimuláciu mozgu a dobré pocity. Štúdia, ktorú publikoval odborný časopis Journal of Neuroscience, ukazuje, ako vzniká závislosť od tejto drogy.
U človeka droga vyvoláva toleranciu, na vyvolanie euforických stavov tak treba brať čoraz väčšie dávky.
Tím vedcov nechal laboratórne myši konzumovať ľubovoľné množstvo kokaínu počas piatich dní. Následne abstinovali buď štrnásť alebo šesťdesiat dní. Po tejto dobe prenášače dopamínu myší závislých na kokaíne vyzerali úplne normálne, ako u kontrolných zvierat, ktoré sa ku kokaínu nedostali.
Kokaín prinúti bunky v mozgu spáchať samovraždu Čítajte Kľúčový objav prišiel vtedy, keď myšiam znova podali kokaín po šesťdesiatich dňoch, čo je pre myši podobné ako štyri ľudské roky. Aj po takej dlhej abstinencii sa zvieratám, ktoré boli závislé, hneď vrátila tolerancia na drogu, ktorú si vybudovali v minulosti.
Myši sa tak okamžite ocitli v najhoršom stave svojej závislosti. To by naznačovalo, že kokaínová závislosť je trvalá a na jej návrat stačí aj úplne malé množstvo látky, domnieva sa vedúca výskumu Sara R. Jones.
Chronickou závislosťou na kokaíne trpí len v Spojených štátoch viac ako sedemsto tisíc ľudí. Aj na Slovensku patrí medzi najčastejšie užívané drogy spolu s metanfetamínom, marihuanou a heroínom. Vedci dúfajú, že pokroky v skúmaní fyziologických efektov drogy sa im podarí so závislosťou lepšie bojovať.
DOI: 10.1523/JNEUROSCI.4652-15.2016
