Paríž 7. januára (TASR) - Plyny, ktoré naše Slnko vyvrhuje do vesmíru, prúdia normálne len jedným smerom - preč od tejto hviezdy. Astronómovia však nedávno zaznamenali záhadné prúdy plynov, ktoré nabrali presne opačný smer.
Z výšky asi 2,7 milióna kilometrov padá tento plyn rýchlosťou 100 kilometrov za sekundu k povrchu Slnka, no asi 700.000 kilometrov nad ním sa naraz zastaví. Zvláštny fenomén je prvýkrát vidieť na záberoch sondy Soho z roku 1997.
"Bol som šokovaný, keď som tieto filmy videl prvýkrát," povedal Bernhard Fleck z Európskej vesmírnej agentúry (ESA). "Pred týmto objavom by nás nikdy nenapadlo, že by mohol plyn prúdiť opačným smerom." Vedci odvtedy pozorovali asi 8000 takýchto prúdov. Ako vznikajú však stále nevedia.
Analýzou dát sondy Soho prišli k záveru, že za týmto fenoménom nemôže byť len samotná príťažlivosť Slnka. Tá by totiž nemohla dať plynu takú vysokú rýchlosť. Rozhodujúcim prvkom sú podľa vedcov magnetické polia.
Tesne na povrchom je magnetické pole Slnka silno deformované. Niektoré siločiary magnetického poľa vyčnievajúce nad povrch odnáša slnečný vietor ďaleko do vesmírneho priestoru. Pritom môžu vznikať nové siločiary, ktoré skolabujú smerom k Slnku a zároveň so sebou strhávajú aj vyvrhnutý plyn.
Ak sa nová teória potvrdí, bude to mať význam nielen pre výskum Slnka. Výkyvy magnetického poľa Slnka v podobe elektromagnetických búrok môžu vyradiť z činnosti satelity a elektrické zariadenia na Zemi. Aj naša ochrana pred kozmickým žiarením je značne závislá na magnetickom poli Slnka.
