BRATISLAVA. Ide o najdôležitejší proces na Zemi, z pohľadu udržania súčasného života. Pri fotosyntéze rastliny premieňajú energiu zo slnečného žiarenia na chemickú energiu, ktorou poháňajú svoje organické procesy. Súbežne počas celého procesu do atmosféry uvoľňujú aj kyslík.
Dal by sa tento proces otočiť tak, aby sa energia zo slnka využila na rozkladanie rastliny, ktorej časti by sa premenili priamo na palivo alebo užitočné chemikálie?
Otázku si položili vedci z univerzity v Kodani. Zistenia, ktoré uverejnili v žurnále Nature Communications, môžu znamenať revolúciu v priemyselnej výrobe.
Pod nosom
„Celý čas sme to mali priamo pod nosom, a napriek tomu sme to nebrali na vedomie: fotosyntéza nepomáha rastline len rásť, rovnaké princípy môžeme využiť aj na rozloženie rastlinnej hmoty a následné uvoľnenie chemických látok,“ povedal v tlačovej správe univerzity v Kodani vedúci výskumného tímu Claus Felby.
"Inými slovami, priame slnečné žiarenie poháňa chemické procesy. Obrovský potenciál energie v slnečnom žiarení môžeme využiť na poháňanie procesov bez potreby využitia ďalšej energie,“ vysvetľuje Felby.
Rovnako ako pri fotosyntéze aj tento opačný proces zachytáva slnečné žiarenie cez zelený pigment v listoch rastlín – chlorofyl. No namiesto tvorby rastlinného materiálu sa pri ňom väzby organických molekúl rozkladajú a premieňajú na ďalšie chemikálie za pomoci špeciálneho enzýmu.
Rýchlo a efektívne
Enzým monooxygenáza, ktorý sa prirodzene nachádza v niektorých hubách a baktériách, vedci primiešajú do biomasy a slnečné žiarenie zabezpečí, že molekuly cukru v biomase sa začnú prirodzene rozkladať na menšie zložky. Výsledné produkty potom vedci môžu ľahko premeniť na ďalšie chemikálie.
Celý proces trvá vďaka využitiu slnečného žiarenia len desať minút, hovorí podľa portálu Tech Times ďalší z autorov výskumu David Cannella. Ak by slnečnú energiu nevyužili, trvalo by to asi 24 hodín. Postup by teda výrazne skrátil niektoré dnešné procesy využívané v priemyselnej výrobe.
Ak sa obrátená fotosyntéza začne naozaj využívať v priemyselnej výrobe, bude to podľa vyjadrenia univerzity znamenať revolúciu v tom, ako produkujeme mnohé dnešné potrebné chemikálie. Urýchlenie a zefektívnenie výroby palív či plastov by pomohlo aj výrazne znížiť znečistenie ovzdušia.
