Najjednoduchšia úroveň umelého života. Keď si tím amerického genetika Craiga Ventera vyberal ďalší projekt, rozhodol sa pre zjednodušenie prírody. Presnejšie, genetici chceli lepšie pochopiť život a zistiť, bez čoho by nemohol riadne fungovať.
Výsledkom je baktéria, ktorej DNA sa podľa štúdie v magazíne Science skladá len zo 473 génov. Ide o najmenší známy nezávislý organizmus, ktorý kedy na Zemi žil.
Robia prácu Boha?
Venterov výskum smeruje k vytvoreniu základov syntetického života takpovediac od nuly. Vedci totiž chcú v laboratóriách zostavovať kompletnú DNA organizmov, ktoré v prírode síce neexistujú, no vďaka kombinácii génov im možno „naordinovať“ potrebné vlastnosti.
„Robíme to, čo by robil Boh, keby po stvorení sveta siedmy deň neodpočíval." Takto charakterizoval podľa magazínu Nature syntetickú biológiu Peter Schultz z kalifornského Scrippsovho výskumného inštitútu.
Znie to vznešene, no zmysel vytvárania umelých buniek a organizmov nespočíva v snahe zobudiť k životu Frankensteina, ale najmä v ich perspektívnom použití pri vytváraní nových alebo nedostatkových látok. Mohli by sa využívať najmä v lekárstve, energetike alebo v starostlivosti o životné prostredie.
Ako každá veda, ani syntetická biológia si nekladie iba praktické ciele. Tie sú, napokon, odvodené zo snahy preniknúť k podstate života, zistiť, ako sa formoval a aké sú základné podmienky jeho fungovania.
Jedna z hlavných otázok znie, aký minimálny genóm – kompletná genetická informácia ukrytá v bunke – je nevyhnutný na to, aby život vôbec dokázal normálne a plnohodnotne fungovať.
Bill Gates genetiky
Ryža potrebuje na život 50-tisíc génov, človek približne polovicu. Z tohto hľadiska vyzerá 473 génov (vytvorených pomocou 531 000 písmen genetického kódu) ako niečo neprístojné – alebo možno aj ako začiatočnícky omyl.
