O rtuť, Hg, hydrargyrum. Túlium, Tm, thulium. Ako prvé sme sa na chémii učili naspamäť všetky prvky periodickej tabuľky. K ich značke sme museli vedieť priradiť slovenský aj latinský názov. Niektoré sa pamätali ľahko, s inými sme mali problémy.
Chemické prvky sme preto vnímali ako niečo dané a nemenné. Za dvoma písmenkami a cudzími slovami sa však v skutočnosti skrývajú zaujímavé príbehy.
Periodická tabuľka je totiž kolekciou slávnych vedcov, významných miest, farieb i odkazov na mytológiu.
Predpovedal prvky
Dnes poznáme 118 prvkov, ktoré sú rozdelené zvisle do siedmich periód a vodorovne do osemnástich skupín. Prvky s podobnými vlastnosťami sa väčšinou nachádzajú neďaleko seba.
Bezfarebné plyny s veľmi nízkou mierou reaktivity sa nachádzajú v 18. skupine (VIII. A). Medzi tieto takzvané vzácne plyny patrí napríklad hélium (He), neón (Ne) či kryptón (Kr)
Na opačnej strane tabuľky nájdeme v prvej skupine mäkké a vysoko reaktívne alkalické kovy ako lítium (Li), sodík (Na) a draslík (K). Na prvom mieste skupiny však narazíte na vodík (H), ktorý je mimo ostatných nekovov v 14.,15. a 16. skupine.
Prvky bývajú zoradené podľa rastúceho protónového čísla – počtu protónov v jadre atómu. No v čase, keď vznikali základy modernej periodickej tabuľky, vedci ešte stavebné časti atómu nepoznali.
Keď sa Dmitrij Mendelejev v roku 1869 hral s kartičkami, na ktorých mal vypísané prvky, zoradil ich podľa stúpajúcej atómovej hmotnosti.
Všimol si opakujúci sa vzorec, z ktorého vyvodil aj existenciu ešte vtedy neobjavených prvkov.
Seaborgove transurány
Ruský chemik sa preto podľa Kráľovskej spoločnosti pre chémiu považuje za autora prvej verzie súčasnej podoby periodickej tabuľky. Na jeho počesť pomenovali aj prvok 101, mendelevium (Md).
Mendelejev sa tak objavuje v spoločnosti významných vedcov ako Albert Einstein (einsteinium, Es), Niels Bohr (bohrium, Bh) či Alfred Nobel (nobelium, No).
Manželia Pierre a Marie Currieoví dokonca slúžili ako inšpirácia pre dva prvky: curium (Cm) sa odvíja od ich priezviska a polónium (Po) od miesta rodiska Marie Currie Sklodowskej.
Prvky s väčším protónovým číslom ako 92 sa nazývajú transurány. V periodickej tabuľke sa nachádzajú za uránom a všetky ich najskôr objavili v laboratóriu, niektoré neskôr aj v prírode.
Na ich objavovaní a skúmaní sa významne podielal aj Nobelový laureát a americký chemik Glenn Seaborg. Prvok 106 seaborgium (Sg) nesie jeho meno.
Chemik Glenn Seaborg pri periodickej tabuľke. Ukazuje na prvok seaborgium, ktorý nesie jeho meno. (zdroj: FLICKR/CC/NUCLEAR REGULATORY COMISSION)Zemské aj vesmírne
Seaborg prispel aj do kategórie prvkov, ktoré nesú názov inštitúcie či miesta objavu. V jeho prípade ide napríklad o berkélium (Bk) podľa kalifornského mesta Berkley a kalifornium (Cf) podľa Kalifornskej univerzity.
