SME
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Amazonská príšera - skutočnosť, alebo len indiánska legenda?

Predstavte si to: chlpatá, takmer dva metre vysoká príšera, kňučiaca a zapáchajúca, vám skríži cestu v šere mocnej amazonskej džungle. Medzi amazonskými Indiánmi koluje legenda, že práve takýto tvor, obdoba snežného muža, sa potuluje pralesmi - nikdy ...


Predstavte si to: chlpatá, takmer dva metre vysoká príšera, kňučiaca a zapáchajúca, vám skríži cestu v šere mocnej amazonskej džungle. Medzi amazonskými Indiánmi koluje legenda, že práve takýto tvor, obdoba snežného muža, sa potuluje pralesmi - nikdy nevyfotografovaný, nikdy nedolapený.

Zvierací druh nazývaný Indiánmi „Mapinguari“, teda gigantický ochranca pralesov, je známy aj tisíckam lovcov, ktorí každý rok statočne križujú džungľu. Jeden z nich, Joao Batista Azevedo tvrdí, že pred dvadsiatimi rokmi, po štyridsaťpäť dní trvajúcej plavbe na kanoe z neďalekej dediny, Mapinguariho uvidel.

Skryť Vypnúť reklamu

„Pracoval som pri rieke, keď som začul jačanie a kvílenie, ktoré naháňalo hrôzu,“ spomína dnes sedemdesiatročný Azevedo. „Náhle sa spoza stromov vynorilo niečo, čo pripomínalo muža, celého nahusto zarasteného chlpami. Kráčal na dvoch nohách a vďakabohu sa nevydal smerom k nám. Nikdy na ten deň nezabudnem.“

* * *

Ostrieľaný amazonský ornitológ David Oren berie takéto historky veľmi vážne. Od roku 1988 pátra po tvorovi z amazonských pralesov v mene vedy. V snahe uloviť ho viedol už niekoľko expedícií do hlbín najrozľahlejších dažďových pralesov sveta.

„Pravidelne sa objavuje. Niektorí ľudia si myslia, že sa v pralese stretli tvárou v tvár s diablom,“ hovorí o ľuďoch, ako je Azevedo, ktorý ho pri jeho výpravách sprevádzal. Je presvedčený, že týchto tvorov žije v pralese najmenej tucet.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa Orenovej teórie by netvor mohol byť posledným žijúcim obrím „pozemným“ leňochodom na svete (vzdialeným príbuzným doteraz žijúceho stromového leňochoda, žijúceho v spleti lián a konárov v korunách stromov), ktorý vyhynul pred viac ako 10-tisíc rokmi.

Toto presvedčenie ho v konzervatívnej vedeckej komunite, kde reputácia znamená všetko, vraj prišlo veľmi draho. Americká spoločnosť National Geographic Society sa od neho dištancovala a on teraz musí financovať svoje expedície prevažne z vlastného vrecka.

Paul Martin, emeritný profesor Arizonskej univerzity a popredný expert presadzujúci teóriu, že zvieratá, ako je obrí pozemný leňochod, ľudia už vyhubili, patrí do tábora skeptikov.

„Myslím si, že už je 13-tisíc rokov neskoro. Pripadá mi to ako hon na lochnesskú príšeru,“ hovorí. „Moja hlboko romantická polovica sa prikláňa na stranu Davida Orena. Ale moje vedecké ‘ja‘ mu nedáva šancu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Oren tvrdí, že obrí pozemný leňochod by mohol stále ešte žiť v Amazónii, pretože pralesy ponúkajú rozľahlé, od civilizácie odrezané oblasti, poskytujúce izoláciu nevyhnutnú na prežitie. Nekonečné amazonské pralesy, husté a nepreniknuteľné, pokrývajú región väčší než celá západná Európa a sú domovom až 30 percent svetovej fauny a flóry.

Podľa vedcov sa obrí pozemný leňochod v hojnom počte vyskytoval v celej Severnej aj Južnej Amerike, čo dokazujú nálezy fosílií týchto tvorov na takých odľahlých miestach, ako je Patagónia či oblasti na severozápade Spojených štátov.

Nedá sa vylúčiť, že sa tvor uchýlil do Amazónie v snahe vyhnúť sa lovcom a uniknúť pred prenikaním človeka do jeho prirodzeného prostredia vôbec.

Odborník-ekológ Claudio Padua je jedným z mála vedcov ochotných Orenovi veriť, pretože Amazónia dodnes skrýva tisíce neobjavených druhov.

Skryť Vypnúť reklamu

„Bol by to objav storočia, malo by to výnimočný dopad, ak by sa podarilo takéhoto tvora objaviť,“ myslí si Padua, ktorý poukazuje na to, že v uplynulom desaťročí sa v Amazónii podarilo objaviť desať nových druhov opíc. „Ako vedec akceptujem, že všetko je možné, pokiaľ neexistuje dôkaz svedčiaci o opaku,“ povedal.

* * *

Všeobecne uznávaný vedec Oren vlani napísal svoj druhý odborný článok o tomto tvorovi, v ktorom zverejnil všetky získané dôkazy o jeho existencii.

„Keď som v roku 1993 písal svoj prvý článok, nestretol som sa dovtedy s nikým, kto by tvrdil, že jedno z tých domnelých zvierat zabil,“ napísal vo vedeckom bulletine.

Teraz však už hovoril so siedmimi lovcami, ktorí podľa vlastných slov toto zviera zastrelili a s ďalšími osemdesiatimi, ktorí ho na vlastné oči videli.

Skryť Vypnúť reklamu

„Opisujú stvorenie, v priemere dva metre vysoké, ak stojí vzpriamene; veľmi silné, nepríjemne páchnuce; veľmi mohutné, schopné pri chôdzi preraziť silné korene,“ píše vo svojom článku.

Niektorí svedkovia opisujú jeho pach, ktorý je pravdepodobne obranným mechanizmom, ako zmes výkalov a hnijúceho mäsa.

Podľa Orena má zviera dlhú hrubú srsť, štyri dlhé tesáky a pohybuje sa po dvoch alebo po štyroch. Má aj „nezvyčajne hlasný, burácavý hlasový prejav… podobný silnému ľudskému hlasu, avšak zafarbenému akýmsi mručaním.“

Vo svojej vile v Brasilii má Oren ďalšie dôkazy, okrem iných hlinený odtlačok stupaje, viac než tridsať centimetrov dlhej a 2,5 centimetra hlbokej s tromi veľkými prstami.

Dôkazy majú však isté slabiny. Lovci, ktorí údajne tajomného tvora zastrelili, si z neho nič nenechali. Že by kvôli silnému zápachu?

Skryť Vypnúť reklamu

Oren ale napriek všetkému pevne zastáva svoj názor. Tvrdí, že o neznámom tvorovi by sa malo čím viac písať, aby v prípade, že ho niekto zastrelí, bolo informovaných čím viac vedcov, ktorí by ho mohli preskúmať.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Bronzové predmety v tvare rebierok mohli ľudia v Európe počas Bronzovej doby používať ako peniaze.

Bronzové predmety našli aj v Česku.

4 h
Digitálna rekonštrukcia Psittacosaura ilustruje, ako zviera využívalo kloaku na signalizáciu počas dvorenia.

Vedci našli zachovanú kloaku.

25. jan
Desiatky robotických postavičiek Robi, ktoré si mohli zostrojiť čitatelia japonského časopisu DIY. 34-centimetrov vysoký a jeden kilogram vážiaci robot Robi rozpoznáva vyše 200 japonských fráz, dokáže chodiť, tancovať, behať a hrať futbal.

Roboty sa na ľudí začali podobať.

25. jan
Demänovská jaskyňa Slobody

V tomto roku uplynie 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody.

25. jan

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 540
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 888
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 287
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 998
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 626
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 383
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 656
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 539
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 369
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 340