Predstavte si to: chlpatá, takmer dva metre vysoká príšera, kňučiaca a zapáchajúca, vám skríži cestu v šere mocnej amazonskej džungle. Medzi amazonskými Indiánmi koluje legenda, že práve takýto tvor, obdoba snežného muža, sa potuluje pralesmi - nikdy nevyfotografovaný, nikdy nedolapený.
Zvierací druh nazývaný Indiánmi „Mapinguari“, teda gigantický ochranca pralesov, je známy aj tisíckam lovcov, ktorí každý rok statočne križujú džungľu. Jeden z nich, Joao Batista Azevedo tvrdí, že pred dvadsiatimi rokmi, po štyridsaťpäť dní trvajúcej plavbe na kanoe z neďalekej dediny, Mapinguariho uvidel.
„Pracoval som pri rieke, keď som začul jačanie a kvílenie, ktoré naháňalo hrôzu,“ spomína dnes sedemdesiatročný Azevedo. „Náhle sa spoza stromov vynorilo niečo, čo pripomínalo muža, celého nahusto zarasteného chlpami. Kráčal na dvoch nohách a vďakabohu sa nevydal smerom k nám. Nikdy na ten deň nezabudnem.“
* * *
Ostrieľaný amazonský ornitológ David Oren berie takéto historky veľmi vážne. Od roku 1988 pátra po tvorovi z amazonských pralesov v mene vedy. V snahe uloviť ho viedol už niekoľko expedícií do hlbín najrozľahlejších dažďových pralesov sveta.
„Pravidelne sa objavuje. Niektorí ľudia si myslia, že sa v pralese stretli tvárou v tvár s diablom,“ hovorí o ľuďoch, ako je Azevedo, ktorý ho pri jeho výpravách sprevádzal. Je presvedčený, že týchto tvorov žije v pralese najmenej tucet.
Podľa Orenovej teórie by netvor mohol byť posledným žijúcim obrím „pozemným“ leňochodom na svete (vzdialeným príbuzným doteraz žijúceho stromového leňochoda, žijúceho v spleti lián a konárov v korunách stromov), ktorý vyhynul pred viac ako 10-tisíc rokmi.
Toto presvedčenie ho v konzervatívnej vedeckej komunite, kde reputácia znamená všetko, vraj prišlo veľmi draho. Americká spoločnosť National Geographic Society sa od neho dištancovala a on teraz musí financovať svoje expedície prevažne z vlastného vrecka.
Paul Martin, emeritný profesor Arizonskej univerzity a popredný expert presadzujúci teóriu, že zvieratá, ako je obrí pozemný leňochod, ľudia už vyhubili, patrí do tábora skeptikov.
„Myslím si, že už je 13-tisíc rokov neskoro. Pripadá mi to ako hon na lochnesskú príšeru,“ hovorí. „Moja hlboko romantická polovica sa prikláňa na stranu Davida Orena. Ale moje vedecké ‘ja‘ mu nedáva šancu.“
Oren tvrdí, že obrí pozemný leňochod by mohol stále ešte žiť v Amazónii, pretože pralesy ponúkajú rozľahlé, od civilizácie odrezané oblasti, poskytujúce izoláciu nevyhnutnú na prežitie. Nekonečné amazonské pralesy, husté a nepreniknuteľné, pokrývajú región väčší než celá západná Európa a sú domovom až 30 percent svetovej fauny a flóry.
Podľa vedcov sa obrí pozemný leňochod v hojnom počte vyskytoval v celej Severnej aj Južnej Amerike, čo dokazujú nálezy fosílií týchto tvorov na takých odľahlých miestach, ako je Patagónia či oblasti na severozápade Spojených štátov.
Nedá sa vylúčiť, že sa tvor uchýlil do Amazónie v snahe vyhnúť sa lovcom a uniknúť pred prenikaním človeka do jeho prirodzeného prostredia vôbec.
Odborník-ekológ Claudio Padua je jedným z mála vedcov ochotných Orenovi veriť, pretože Amazónia dodnes skrýva tisíce neobjavených druhov.
„Bol by to objav storočia, malo by to výnimočný dopad, ak by sa podarilo takéhoto tvora objaviť,“ myslí si Padua, ktorý poukazuje na to, že v uplynulom desaťročí sa v Amazónii podarilo objaviť desať nových druhov opíc. „Ako vedec akceptujem, že všetko je možné, pokiaľ neexistuje dôkaz svedčiaci o opaku,“ povedal.
* * *
Všeobecne uznávaný vedec Oren vlani napísal svoj druhý odborný článok o tomto tvorovi, v ktorom zverejnil všetky získané dôkazy o jeho existencii.
„Keď som v roku 1993 písal svoj prvý článok, nestretol som sa dovtedy s nikým, kto by tvrdil, že jedno z tých domnelých zvierat zabil,“ napísal vo vedeckom bulletine.
Teraz však už hovoril so siedmimi lovcami, ktorí podľa vlastných slov toto zviera zastrelili a s ďalšími osemdesiatimi, ktorí ho na vlastné oči videli.
„Opisujú stvorenie, v priemere dva metre vysoké, ak stojí vzpriamene; veľmi silné, nepríjemne páchnuce; veľmi mohutné, schopné pri chôdzi preraziť silné korene,“ píše vo svojom článku.
Niektorí svedkovia opisujú jeho pach, ktorý je pravdepodobne obranným mechanizmom, ako zmes výkalov a hnijúceho mäsa.
Podľa Orena má zviera dlhú hrubú srsť, štyri dlhé tesáky a pohybuje sa po dvoch alebo po štyroch. Má aj „nezvyčajne hlasný, burácavý hlasový prejav… podobný silnému ľudskému hlasu, avšak zafarbenému akýmsi mručaním.“
Vo svojej vile v Brasilii má Oren ďalšie dôkazy, okrem iných hlinený odtlačok stupaje, viac než tridsať centimetrov dlhej a 2,5 centimetra hlbokej s tromi veľkými prstami.
Dôkazy majú však isté slabiny. Lovci, ktorí údajne tajomného tvora zastrelili, si z neho nič nenechali. Že by kvôli silnému zápachu?
Oren ale napriek všetkému pevne zastáva svoj názor. Tvrdí, že o neznámom tvorovi by sa malo čím viac písať, aby v prípade, že ho niekto zastrelí, bolo informovaných čím viac vedcov, ktorí by ho mohli preskúmať.
Autor: ČTK/REUTERS