Nedostatok vlákniny môže spôsobiť v organizme škody, ktoré sa prenesú do ďalších generácií. Vo štvrtom pokolení sú už nenapraviteľné.
V rozvinutých krajinách to je otázka stravy. Zvyčajne sa v nej nachádza len málo nestráviteľnej zložky - vlákniny. Lenže to môže byť vážny problém.
Vďaka vláknine žijú v hrubom čreve početné kolónie najrôznejších baktérií, ktoré pomáhajú nielen pri trávení, ale bývajú dôležité pre zdravie celého organizmu.
Štúdia výskumníkov z Lekárskej fakulty Stanfordovej univerzity v Kalifornii na myšiach potvrdila, že strava s nízkym obsahom vlákniny likviduje komplexné mikrobiálne spoločenstvá, ktoré obývajú hrubé črevo každého cicavca. Hlavným výsledkom výskumu v prestížnom týždenníku Nature je však fakt, že škody na bakteriálnych ekosystémoch sú nielen nezvratné, ale prenášajú sa aj do ďalších generácií.
Takže, keď už raz z čriev populácie vymiznú kľúčové bakteriálne druhy, nestačí na ich obnovu prostý návrat k strave s veľkým množstvom vlákniny - jej najdostupnejšími zdrojmi pre človeka sú zelenina a ovocie.
Podľa biológov by si toto nebezpečenstvo mal uvedomiť každý, kto žije v rozvinutej spoločnosti.
Lovci a zberačky, náš vzor?
Masové šírenie potravín, ktoré prakticky neobsahujú vlákninu, prebieha v industrializovaných krajinách od polovice minulého storočia. Ich obyvatelia dnes v priemere konzumujú približne 15 gramov vlákniny denne.
To je asi desaťkrát menej, než mali v strave tradičné populácie lovcov a zberačov či prvých poľnohospodárov.
„Dôležité však je, že stravovacie návyky a celkový životný štýl tradičných populácií viac zodpovedali podmienkam, v ktorých sa zrodil spoločný predok ľudí,“ zdôrazňuje vedúci výskumného tímu Justin Sonnenburg, mikrobiológ a imunológ zo Stanfordovej univerzity.