SME

Jete málo vlákniny? Problémy budú mať aj potomkovia

Ak chcete byť zdravší, menej si umývajte ruky. A jedzte zeleninu, naznačujú vedci.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nedostatok vlákniny môže spôsobiť v organizme škody, ktoré sa prenesú do ďalších generácií. Vo štvrtom pokolení sú už nenapraviteľné.

V  rozvinutých krajinách to je otázka stravy. Zvyčajne sa v nej nachádza len málo nestráviteľnej zložky - vlákniny. Lenže to môže byť vážny problém.

Vďaka vláknine žijú v hrubom čreve početné kolónie najrôznejších baktérií, ktoré pomáhajú nielen pri trávení, ale bývajú dôležité pre zdravie celého organizmu.

Štúdia výskumníkov z Lekárskej fakulty Stanfordovej univerzity v Kalifornii na myšiach potvrdila, že strava s nízkym obsahom vlákniny likviduje komplexné mikrobiálne spoločenstvá, ktoré obývajú hrubé črevo každého cicavca. Hlavným výsledkom výskumu v prestížnom týždenníku Nature je však fakt, že škody na bakteriálnych ekosystémoch sú nielen nezvratné, ale prenášajú sa aj do ďalších generácií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže, keď už raz z čriev populácie vymiznú kľúčové bakteriálne druhy, nestačí na ich obnovu prostý návrat k strave s veľkým množstvom vlákniny  - jej najdostupnejšími zdrojmi pre človeka sú zelenina a ovocie.

Podľa biológov by si toto nebezpečenstvo mal uvedomiť každý, kto žije v rozvinutej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Lovci a zberačky, náš vzor?

Masové šírenie potravín, ktoré prakticky neobsahujú vlákninu, prebieha v industrializovaných krajinách od polovice minulého storočia. Ich obyvatelia dnes v priemere konzumujú približne 15 gramov vlákniny denne.

To je asi desaťkrát menej, než mali v strave tradičné populácie lovcov a zberačov či prvých poľnohospodárov.

„Dôležité však je, že stravovacie návyky a celkový životný štýl tradičných populácií viac zodpovedali podmienkam, v ktorých sa zrodil spoločný predok ľudí,“ zdôrazňuje vedúci výskumného tímu Justin Sonnenburg, mikrobiológ a imunológ zo Stanfordovej univerzity.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C44WX na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu