SME

Keď sa sci-fi dostáva do vedy: nájde si náš mozog nové telo?

Ľudský mozog pri počítačovej tomografii. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
Keď sa sci-fi dostáva do vedy: nájde si náš mozog nové telo?

Vedci prišli v roku 2015 s novými objavmi, ktoré posúvajú výskum z kategórie vedeckofantastickej literatúry do reálneho sveta.

P redstavte si na chvíľu, že by bolo možné vykonať operáciu, pri ktorej sa môj mozog transplantuje do vášho tela. Bude to znamenať, že ja dostanem nové telo alebo to budete vy, kto dostane nový mozog?

Takto znie filozofická úvaha, od ktorej sa odvíjajú ďalšie otázky týkajúce sa vzťahu tela a myslenia, vedomia a uvedomovania si svojho „ja“.

Tieto filozofické otázky získali na aktuálnosti po tom, čo taliansky chirurg Sergio Canavero začiatkom roku 2015 predstavil svoj plán na prvú transplantáciu ľudskej hlavy, ktorú by chcel uskutočniť do roku 2017.

Pre tento ambiciózny projekt našiel aj dobrovoľníka, tridsaťročného Rusa Valerija Spiridonova, ktorý trpí vzácnym typom nevyliečiteľnej svalovej atrofie.

Canavero spolu s tímom čínskych chirurgov by chcel oddeliť Spiridonovu hlavu od jeho bezvládneho tela a transplantovať ju na zdravé telo od neznámeho darcu. Plány talianskeho chirurga, pochopiteľne, zaujali médiá na celom svete, odborná komunita však reagovala skepticky.

Podľa reakcií popredných neurochirurgov medicína zatiaľ nedosiahla takú úroveň, aby bolo možné operáciu úspešne zrealizovať.

Aj keď projekt transplantácie ľudskej hlavy zatiaľ znie skôr fantasticky, v roku 2015 sa podarilo uskutočniť viacero dôležitých objavov, ktoré predstavujú významný pokrok v našej snahe pochopiť a ovplyvniť fungovanie najzáhadnejšej časti ľudského tela – mozgu.

Zosieťovanie mozgov

Počítače navzájom prepojené tak, aby sa delili o svoje kapacity a pomáhali si navzájom pri plnení spoločných úloh – existencia takýchto sietí je dnes už niečím celkom bežným a pozastaví sa nad tým iba málokto. Bolo by však možné niečo podobné uskutočniť aj so živými mozgami?

Naša práca prináša možnosti, o ktorých ľudia doteraz iba snívali.

Andrea Stocco

Neurovedec Miguel Nicolelis k tomu urobil prvý krok. So svojím tímom na Dukovej univerzite dokázal synchronizovať mozgovú aktivitu troch opíc tak, že tie potom dokázali spoločne splniť zadanú úlohu – hýbať na počítači s virtuálnou rukou podľa pokynov vedcov.

Odmenou za splnenie úlohy bol pre opice sladký ovocný džús, výskumníkom úspešný experiment otvoril dvere k preskúmaniu terapeutického využitia napríklad pre pacientov zotavujúcich sa po mozgovej príhode.

Profesor Miguel Nicolelis sa stal mediálne známym už v roku 2014, keď sa mu podarilo vytvoriť mechanický skeleton umožňujúci pohyb končatinami, pomocou ktorého ochrnutý chlapec Juliano Pinto otvoril výkopom lopty majstrovstvá sveta vo futbale.

Juliano ovládal tento mechanický skeleton priamo svojimi mozgovými impulzmi za pomoci špeciálnej čiapky, ktorá zachytáva mozgové signály a prenáša ich do počítača ovládajúceho mechanickú časť prístroja.

 

Nicolesis so svojou výskumnou skupinou pracuje už od roku 1999 na prepojení zvieracích mozgov s počítačom, ale prepojiť viac mozgov do jednej siete, ktorú nazval Brainet, sa mu podarilo až tento rok.

 „Práca prináša možnosti, o ktorých ľudia doteraz iba snívali,“ komentuje výskum pre časopis Wired psychologička z  Washington University Andrea Stocco

„Viem si predstaviť chirurgov koordinujúcich vďaka prepojeniu svojich mozgov operáciu, matematikov vizualizujúcich si spoločne riešenie matematického problému alebo umelcov využívajúcich nové spôsoby kreatívnej tvorby.“

Cit vložený do umelej ruky

Ľudia, ktorí sledujú rýchlo napredujúcu oblasť protetických pomôcok, si určite pamätajú revolučný okamih v roku 2012, keď vedci z Johns Hopkins University predstavil robotickú ruku ovládanú priamo mysľou.

Ďalší významný krok sa podarilo tento rok dosiahnuť tímu Justina Sancheza pracujúceho v rámci americkej vládnej agentúry Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA). Tomu sa do robotickej ruky podarilo vložiť cit.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Pašovanie známok, zásahy bleskom aj nehody. Príbehy z návštev Mesiaca Foto

Posledný človek sa mesačného povrchu dotkol pred 45 rokmi. Dokopy sa povrchu iného vesmírneho telesa dotklo iba dvanásť ľudí.

Eugene Cernan bol posledný muž, ktorý chodil po Mesiaci, december 1972.

Filozof Metzinger: Pocit kontroly nemajú malé deti ani 'zhulení'

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Thomas Metzinger pôsobí ako profesor teoretickej filozofie na univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi. Vo výskumoch sa zameriava na analytickú filozofiu mysle a kognitívnu vedu, ako aj na prepojenia medzi etikou, filozofiou mysle a antropológiou.

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali novú Nokiu 3310 Foto

Nové smartfóny Nokie majú čistý Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Ilustračné foto.

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Aztékovia vedeli bojovať s Cortézovými vojakmi, ale proti európskym chorobám boli bezmocní.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík, a predsedníčka hodnotiaceho panelu Marja Makarowová počas tlačovej konferencie SAV k výsledkom nezávislého hodnotenia medzinárodného nezávislého panelu expertov.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život Plus

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Umelecké zobrazenie hviezdy TRAPPIST-1 a jej planét. Mraz, vodné mláky a para ukazujú, ktoré z planét by mohli mať na povrchu kvapalnú vodu.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop