SME

Keď sa sci-fi dostáva do vedy: nájde si náš mozog nové telo?

Ľudský mozog pri počítačovej tomografii. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
Keď sa sci-fi dostáva do vedy: nájde si náš mozog nové telo?

Vedci prišli v roku 2015 s novými objavmi, ktoré posúvajú výskum z kategórie vedeckofantastickej literatúry do reálneho sveta.

P redstavte si na chvíľu, že by bolo možné vykonať operáciu, pri ktorej sa môj mozog transplantuje do vášho tela. Bude to znamenať, že ja dostanem nové telo alebo to budete vy, kto dostane nový mozog?

Takto znie filozofická úvaha, od ktorej sa odvíjajú ďalšie otázky týkajúce sa vzťahu tela a myslenia, vedomia a uvedomovania si svojho „ja“.

Tieto filozofické otázky získali na aktuálnosti po tom, čo taliansky chirurg Sergio Canavero začiatkom roku 2015 predstavil svoj plán na prvú transplantáciu ľudskej hlavy, ktorú by chcel uskutočniť do roku 2017.

Pre tento ambiciózny projekt našiel aj dobrovoľníka, tridsaťročného Rusa Valerija Spiridonova, ktorý trpí vzácnym typom nevyliečiteľnej svalovej atrofie.

Canavero spolu s tímom čínskych chirurgov by chcel oddeliť Spiridonovu hlavu od jeho bezvládneho tela a transplantovať ju na zdravé telo od neznámeho darcu. Plány talianskeho chirurga, pochopiteľne, zaujali médiá na celom svete, odborná komunita však reagovala skepticky.

Podľa reakcií popredných neurochirurgov medicína zatiaľ nedosiahla takú úroveň, aby bolo možné operáciu úspešne zrealizovať.

Aj keď projekt transplantácie ľudskej hlavy zatiaľ znie skôr fantasticky, v roku 2015 sa podarilo uskutočniť viacero dôležitých objavov, ktoré predstavujú významný pokrok v našej snahe pochopiť a ovplyvniť fungovanie najzáhadnejšej časti ľudského tela – mozgu.

Zosieťovanie mozgov

Počítače navzájom prepojené tak, aby sa delili o svoje kapacity a pomáhali si navzájom pri plnení spoločných úloh – existencia takýchto sietí je dnes už niečím celkom bežným a pozastaví sa nad tým iba málokto. Bolo by však možné niečo podobné uskutočniť aj so živými mozgami?

Naša práca prináša možnosti, o ktorých ľudia doteraz iba snívali.

Andrea Stocco

Neurovedec Miguel Nicolelis k tomu urobil prvý krok. So svojím tímom na Dukovej univerzite dokázal synchronizovať mozgovú aktivitu troch opíc tak, že tie potom dokázali spoločne splniť zadanú úlohu – hýbať na počítači s virtuálnou rukou podľa pokynov vedcov.

Odmenou za splnenie úlohy bol pre opice sladký ovocný džús, výskumníkom úspešný experiment otvoril dvere k preskúmaniu terapeutického využitia napríklad pre pacientov zotavujúcich sa po mozgovej príhode.

Profesor Miguel Nicolelis sa stal mediálne známym už v roku 2014, keď sa mu podarilo vytvoriť mechanický skeleton umožňujúci pohyb končatinami, pomocou ktorého ochrnutý chlapec Juliano Pinto otvoril výkopom lopty majstrovstvá sveta vo futbale.

Juliano ovládal tento mechanický skeleton priamo svojimi mozgovými impulzmi za pomoci špeciálnej čiapky, ktorá zachytáva mozgové signály a prenáša ich do počítača ovládajúceho mechanickú časť prístroja.

 

Nicolesis so svojou výskumnou skupinou pracuje už od roku 1999 na prepojení zvieracích mozgov s počítačom, ale prepojiť viac mozgov do jednej siete, ktorú nazval Brainet, sa mu podarilo až tento rok.

 „Práca prináša možnosti, o ktorých ľudia doteraz iba snívali,“ komentuje výskum pre časopis Wired psychologička z  Washington University Andrea Stocco

„Viem si predstaviť chirurgov koordinujúcich vďaka prepojeniu svojich mozgov operáciu, matematikov vizualizujúcich si spoločne riešenie matematického problému alebo umelcov využívajúcich nové spôsoby kreatívnej tvorby.“

Cit vložený do umelej ruky

Ľudia, ktorí sledujú rýchlo napredujúcu oblasť protetických pomôcok, si určite pamätajú revolučný okamih v roku 2012, keď vedci z Johns Hopkins University predstavil robotickú ruku ovládanú priamo mysľou.

Ďalší významný krok sa podarilo tento rok dosiahnuť tímu Justina Sancheza pracujúceho v rámci americkej vládnej agentúry Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA). Tomu sa do robotickej ruky podarilo vložiť cit.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44WR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44WR na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

V NASA prestali pracovať. Musk musel odložiť test rakety

Američanom sa nepodarilo schváliť štátny rozpočet. Kennedyho vesmírne stredisko prestáva pracovať.

Falcon Heavy počas príprav na prvé testy.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

Bunky rakoviny patria k najčastejším spúšťačom úmrtí obyvateľov Slovenska.

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.

Rôzne zameraní hudobníci pri hraní hudby používajú iné časti mozgu, aj keď hrajú rovnakú pieseň

Ako kryptomeny zmenili trh s počítačovým hardvérom

Je ťažké ich zohnať a stúpajú na cene. Grafické karty už nekončia v herných počítačoch, stali sa nedostatkovým tovarom.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Ilustračná fotografia.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú Video

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.

Galaxia J1354+1327 dole v strede. Zväčšený obrázok ukazuje bublinu na sever od čiernej diery - pozostatok prvého grgnutia.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop