SME

Keď sa sci-fi dostáva do vedy: nájde si náš mozog nové telo?

Ľudský mozog pri počítačovej tomografii. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
Keď sa sci-fi dostáva do vedy: nájde si náš mozog nové telo?

Vedci prišli v roku 2015 s novými objavmi, ktoré posúvajú výskum z kategórie vedeckofantastickej literatúry do reálneho sveta.

P redstavte si na chvíľu, že by bolo možné vykonať operáciu, pri ktorej sa môj mozog transplantuje do vášho tela. Bude to znamenať, že ja dostanem nové telo alebo to budete vy, kto dostane nový mozog?

Takto znie filozofická úvaha, od ktorej sa odvíjajú ďalšie otázky týkajúce sa vzťahu tela a myslenia, vedomia a uvedomovania si svojho „ja“.

Tieto filozofické otázky získali na aktuálnosti po tom, čo taliansky chirurg Sergio Canavero začiatkom roku 2015 predstavil svoj plán na prvú transplantáciu ľudskej hlavy, ktorú by chcel uskutočniť do roku 2017.

Pre tento ambiciózny projekt našiel aj dobrovoľníka, tridsaťročného Rusa Valerija Spiridonova, ktorý trpí vzácnym typom nevyliečiteľnej svalovej atrofie.

Canavero spolu s tímom čínskych chirurgov by chcel oddeliť Spiridonovu hlavu od jeho bezvládneho tela a transplantovať ju na zdravé telo od neznámeho darcu. Plány talianskeho chirurga, pochopiteľne, zaujali médiá na celom svete, odborná komunita však reagovala skepticky.

Podľa reakcií popredných neurochirurgov medicína zatiaľ nedosiahla takú úroveň, aby bolo možné operáciu úspešne zrealizovať.

Aj keď projekt transplantácie ľudskej hlavy zatiaľ znie skôr fantasticky, v roku 2015 sa podarilo uskutočniť viacero dôležitých objavov, ktoré predstavujú významný pokrok v našej snahe pochopiť a ovplyvniť fungovanie najzáhadnejšej časti ľudského tela – mozgu.

Zosieťovanie mozgov

Počítače navzájom prepojené tak, aby sa delili o svoje kapacity a pomáhali si navzájom pri plnení spoločných úloh – existencia takýchto sietí je dnes už niečím celkom bežným a pozastaví sa nad tým iba málokto. Bolo by však možné niečo podobné uskutočniť aj so živými mozgami?

Naša práca prináša možnosti, o ktorých ľudia doteraz iba snívali.

Andrea Stocco

Neurovedec Miguel Nicolelis k tomu urobil prvý krok. So svojím tímom na Dukovej univerzite dokázal synchronizovať mozgovú aktivitu troch opíc tak, že tie potom dokázali spoločne splniť zadanú úlohu – hýbať na počítači s virtuálnou rukou podľa pokynov vedcov.

Odmenou za splnenie úlohy bol pre opice sladký ovocný džús, výskumníkom úspešný experiment otvoril dvere k preskúmaniu terapeutického využitia napríklad pre pacientov zotavujúcich sa po mozgovej príhode.

Profesor Miguel Nicolelis sa stal mediálne známym už v roku 2014, keď sa mu podarilo vytvoriť mechanický skeleton umožňujúci pohyb končatinami, pomocou ktorého ochrnutý chlapec Juliano Pinto otvoril výkopom lopty majstrovstvá sveta vo futbale.

Juliano ovládal tento mechanický skeleton priamo svojimi mozgovými impulzmi za pomoci špeciálnej čiapky, ktorá zachytáva mozgové signály a prenáša ich do počítača ovládajúceho mechanickú časť prístroja.

 

Nicolesis so svojou výskumnou skupinou pracuje už od roku 1999 na prepojení zvieracích mozgov s počítačom, ale prepojiť viac mozgov do jednej siete, ktorú nazval Brainet, sa mu podarilo až tento rok.

 „Práca prináša možnosti, o ktorých ľudia doteraz iba snívali,“ komentuje výskum pre časopis Wired psychologička z  Washington University Andrea Stocco

„Viem si predstaviť chirurgov koordinujúcich vďaka prepojeniu svojich mozgov operáciu, matematikov vizualizujúcich si spoločne riešenie matematického problému alebo umelcov využívajúcich nové spôsoby kreatívnej tvorby.“

Cit vložený do umelej ruky

Ľudia, ktorí sledujú rýchlo napredujúcu oblasť protetických pomôcok, si určite pamätajú revolučný okamih v roku 2012, keď vedci z Johns Hopkins University predstavil robotickú ruku ovládanú priamo mysľou.

Ďalší významný krok sa podarilo tento rok dosiahnuť tímu Justina Sancheza pracujúceho v rámci americkej vládnej agentúry Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA). Tomu sa do robotickej ruky podarilo vložiť cit.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

V Antarktíde našli desiatky skrytých sopiek. Vedci chcú čím skôr zistiť aktivitu

Sopky by mohli ešte viac destabilizovať ľadový príkrov na kontinente.

Najsevernejšia časť Antarktického polostrova.

Našli vitamín, ktorý by mohol výrazne znížiť počet potratov

Jedno dieťa zo sto trpí vrodenou chybou srdca. Zistili, že ich matkám možno chýba bežný vitamín.

Hranie počítačových hier stále rovnakým spôsobom škodí mozgu

Naučená cesta v Call of Duty zabíja sivú hmotu.

Ilustračné foto.

Žiadny zázrak ani náhoda. Experiment ukázal vznik života Plus

Kontroverzná hypotéza naznačuje, že zrodenie života môže byť v kozme nevyhnutné. Kľúčom sú chemické a fyzikálne zákony.

Jedna z hypotéz tvrdí, že život mohol vzniknúť vo vulkanických jazierkach.

V hlavách máme bunky, ktoré slúžia ako elixír mladosti

Bunky, ktoré rozhodujú o našom skutočnom veku, si nosíme v hlavách.

Najväčšia revolúcia v dejinách človeka možno neexistovala

Neolitická revolúcia možno nemusela prebehnúť tak, ako sme si mysleli. Prvé mestá boli oveľa staršie.

Ilustračné foto.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop