BRATISLAVA. Niektorí ľudia majú problém zaparkovať na vyhradené miesto medzi dvomi čiarami.
Naopak, vedcom a inžinierom z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa v novembri 2014 podarilo zaparkovať pristávací modul Philae na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, ktorá letí vesmírom rýchlosťou osemnásť kilometrov za sekundu.
Pristátie síce nebolo hladké, modul Philae sa však zapísal do histórie. Napriek komplikáciám sa mu podarilo získať dôležité dáta zo života komét. Problémom bolo, že lander sa od júla minulého roku neozval a jeho čas sa kráti. Do konca januára už bude príliš ďaleko od Slnka a zostane v podmienkach, v ktorých nedokáže fungovať.
Teraz nevyšiel ani posledný pokus kontaktovať Philae a zdá sa, že modul zostane naveky v tichosti.
"Vyzerá to tak, že je stratené spojenie, slnečného svitu ubúda a je príliš chladno, aby fungovala energetika. Z riadiaceho tímu hovoria, že sa budeme musieť zmieriť s tým, že už je stratený," povedal pre SME Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Na vesmírnej misií sa priamo podieľal.
Veľmi šťastný lander
Stokilový lander ku kométe odniesla jeho materská sonda Rosetta. Trvalo približne desať rokov, kým sa zariadenia spolu dostali na obežnú dráhu.
Pristávací modul sa následne odpojil a po sedemhodinovom lete sa stal prvým ľudským objektom, ktorý sa priamo dotkol kométy.
Pri pristávacom manévri sa však nepodarilo vystreliť harpúny, ktorého mali Philae na povrchu ukotviť. Namiesto toho sa modul dvakrát odrazil a dopadol na nečakané miesto a do tieňa.