SME

Človek stvoril novú éru, zostanú po nás technofosílie a jadrový spad

Ľudstvo pretvára planétu. Vytvorilo novú geologickú epochu a jeho stopy pretrvajú státisíce rokov.

Smog mení podobu miest. Ľudstvo má čoraz väčší vplyv na stav planéty. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

H olocén nebude posledným geologickým obdobím. Aspoň nie tým, ktoré poznáme. Zdá sa totiž iba otázkou času, kedy do školských osnov pribudne názov antropocén. 

Možno sa to stane už čoskoro, rozhodnutie závisí od členov Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (ICS), ktorá chce tento rok preveriť všetky argumenty za aj proti. 

Nový a doteraz najkomplexnejší argument pre antropocén dodala štúdia veľkého tímu geológov, zložená z 24 odborníkov z celého sveta. Zhromaždila dostatok dôkazov o trvalých zmenách vyvolaných aktivitou ľudí: nech už ide o pôdu, vodu, globálnu klímu, kolobeh uhlíka, dusíka, fosforu a ďalších prvkov vrátane zmeny celých ekosystémov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človek ako geologická sila

Štúdia z januárového čísla Science tvrdí, že ľudia menia planétu komplexne a takým spôsobom, že začínajú byť rozhodujúcou geologickou silou.

Jedným z typických znakov ľudskej prítomnosti na Zemi je betón. Ak by sa rozprestrel rovnomerne po celej planéte, jeden štvorcový meter by bol pokrytý jedným kilogramom betónu. Približne polovicu všetkého betónu ľudia vyrobili v uplynulých dvadsiatich rokoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Plastov je na Zemi toľko, že sa hmotnosťou minimálne vyrovnajú hmotnosti všetkých ľudí. Odolnosť a zloženie väčšiny umelých hmôt im spolu s betónom a hliníkom zabezpečí dlhodobé miesto vo fosílnom zázname, ktorému vedci dali názov technofosílie.

Priehrady, banské aktivity a skládky odpadkov zmenili procesy sedimentácie v riekach a jazerách, vetry a ľadovce sa postarali o rozšírenie vplyvu ľudských zásahov do prírody ďaleko od pôvodných zdrojov. 

Odlesňovanie v trópoch, ktoré prináša aj výstavbu nových ciest, ústi do erózie a nebezpečných zosuvov pôdy. 
Poľnohospodárstvo, chov dobytka a používanie fosílnych energetických zdrojov zase zhoršili stav nespočetných ekosystémov v celom svete. Za uplynulých sto rokov sa zdvojnásobil obsah dusíka a fosforu v pôde. 

Stopa v ľadovci aj v pôde

Hladiny dusíka v grónskom ľadovci sú najvyššie za uplynulých stotisíc rokov, no vedci predpokladajú, že ľudská aktivita má najvyšší vplyv na kolobeh dusíka dokonca za uplynulých 2,5 miliardy rokov. Práve grónsky ľadovec uchováva jasný záznam, ktorý dokumentuje prechod medzi holocénom a antropocénom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ľuďmi zmenený kolobeh uhlíka zas spôsobuje, že atmosféra Zeme sa rapídne otepľuje – napriek tomu, že prebiehajúci orbitálny cyklus obehu okolo Slnka by ju mal ochladzovať. 

Od polovice uplynulého storočia sa v pôde začali usadzovať aj kovy ako kadmium, chróm, meď, ortuť, nikel, olovo a zinok, prudko stúpli aj koncentrácie hliníka. 

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C44TZ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu