H olocén nebude posledným geologickým obdobím. Aspoň nie tým, ktoré poznáme. Zdá sa totiž iba otázkou času, kedy do školských osnov pribudne názov antropocén.
Možno sa to stane už čoskoro, rozhodnutie závisí od členov Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (ICS), ktorá chce tento rok preveriť všetky argumenty za aj proti.
Nový a doteraz najkomplexnejší argument pre antropocén dodala štúdia veľkého tímu geológov, zložená z 24 odborníkov z celého sveta. Zhromaždila dostatok dôkazov o trvalých zmenách vyvolaných aktivitou ľudí: nech už ide o pôdu, vodu, globálnu klímu, kolobeh uhlíka, dusíka, fosforu a ďalších prvkov vrátane zmeny celých ekosystémov.
Človek ako geologická sila
Štúdia z januárového čísla Science tvrdí, že ľudia menia planétu komplexne a takým spôsobom, že začínajú byť rozhodujúcou geologickou silou.
Jedným z typických znakov ľudskej prítomnosti na Zemi je betón. Ak by sa rozprestrel rovnomerne po celej planéte, jeden štvorcový meter by bol pokrytý jedným kilogramom betónu. Približne polovicu všetkého betónu ľudia vyrobili v uplynulých dvadsiatich rokoch.
Plastov je na Zemi toľko, že sa hmotnosťou minimálne vyrovnajú hmotnosti všetkých ľudí. Odolnosť a zloženie väčšiny umelých hmôt im spolu s betónom a hliníkom zabezpečí dlhodobé miesto vo fosílnom zázname, ktorému vedci dali názov technofosílie.
Priehrady, banské aktivity a skládky odpadkov zmenili procesy sedimentácie v riekach a jazerách, vetry a ľadovce sa postarali o rozšírenie vplyvu ľudských zásahov do prírody ďaleko od pôvodných zdrojov.
Odlesňovanie v trópoch, ktoré prináša aj výstavbu nových ciest, ústi do erózie a nebezpečných zosuvov pôdy.
Poľnohospodárstvo, chov dobytka a používanie fosílnych energetických zdrojov zase zhoršili stav nespočetných ekosystémov v celom svete. Za uplynulých sto rokov sa zdvojnásobil obsah dusíka a fosforu v pôde.
Stopa v ľadovci aj v pôde
Hladiny dusíka v grónskom ľadovci sú najvyššie za uplynulých stotisíc rokov, no vedci predpokladajú, že ľudská aktivita má najvyšší vplyv na kolobeh dusíka dokonca za uplynulých 2,5 miliardy rokov. Práve grónsky ľadovec uchováva jasný záznam, ktorý dokumentuje prechod medzi holocénom a antropocénom.
Ľuďmi zmenený kolobeh uhlíka zas spôsobuje, že atmosféra Zeme sa rapídne otepľuje – napriek tomu, že prebiehajúci orbitálny cyklus obehu okolo Slnka by ju mal ochladzovať.
Od polovice uplynulého storočia sa v pôde začali usadzovať aj kovy ako kadmium, chróm, meď, ortuť, nikel, olovo a zinok, prudko stúpli aj koncentrácie hliníka.