s klimatickou zmenou, preto v rokoch 1999 - 2004 postupne klesala.
Zelená je dobrá
Tím vedený Michaelom Behrenfeldom z Oregonskej štátnej univerzity použil údaje zo senzoru na palube satelitu SeaWiFS, ktorý meria odtiene zelenej farby v oceánoch. To umožnilo sledovať dynamické zmeny koncentrácií chlorofylu. Zisťovali tiež, ako tieto zmeny súviseli s teplotou oceánov a s predpoveďami počítačových modelov. Výsledky sa objavili v časopise Nature a napísal o nich New Scientist.
V rokoch 1997 až 1998 množstvo fytoplanktónu narastalo. V tom čase sa oceány ochladzovali po najsilnejšom zaznamenanom jave El Niňo, ktorý teplotu oceánov zvyšuje, pohlcovali teda viac uhlíka, ktorý fytoplanktón spotrebúva. Od roku 1999 do roku 2004 sa naopak teplota oceánov v priemere zvyšovala, a tie každoročne absorbovali približne o 190 miliónov ton uhlíka menej. Po roku 2004 sa produktivita oceánov o niečo zvýšila.
Potravinový reťazec
Fytoplanktón, drobné rastliny v povrchových vodách oceánu, sa v globále podieľa na fotosyntéze asi na päťdesiat percent. Premieňa svetlo a živiny na organický materiál, ktorý sa stáva súčasťou potravinového reťazca. Niektoré rastliny po odumretí klesnú na dno a ukladajú tak uhlík na dlhé obdobia. Fytoplanktón sa spolieha na prísun živín vo vzostupných prúdoch prichádzajúcich z hĺbok oceánu. Ak sa povrchové vrstvy oceánov zohrievajú, kontrast medzi jednotlivými vrstvami sa zväčší. To skomplikuje prístup živín z hĺbok oceánov do povrchových vôd, kde žije fytoplanktón.
Výskumníci zistili, že pokles v množstve chlorofylu pozorovaný zo satelitu, odpovedá nárastu teploty povrchových vôd, čo zodpovedá predpovediam počítačových modelov. "Pre mňa bolo obzvlášť udivujúce, ako dobre klimatické modely, ktoré sme používali, zodpovedali zmenám odohrávajúcim sa vo vode," povedal Behrenfeld pre New Scientist.
Nárast iba pri póloch
Podľa predpovedí modelov zníženie množstva fytoplanktónu v stredných polohách bude spojené s jeho miernym nárastom pri póloch.
Fytoplanktón je však v týchto oblastiach limitovaný svetlom, nie živinami, preto sa bude presúvať do najvyšších vrstiev oceánu, kde bude mať viac svetla. Behrenfeld však zatiaľ tento trend nezaznamenal, čo by mohlo znamenať, že si proces vyžaduje dlhší čas. "Vo vyšších zemepisných polohách sme doteraz pozorovali nielen nárast, ale aj pokles v početnosti rastlín a ich fotosyntéze," hovorí. "Keď to všetko spočítate, zmena je zatiaľ nevýznamná."
(der)
