;) |
Street Fighter II, Mortal Kombat, One Must Fall, Ultimate Body Blows: koncom minulého storočia si na každej platforme mohol každý nájsť svoju obľúbenú akčnú hru založenú na zvládnutí bojových umení ovládaných postáv. Prelom tisícročí však 2D bojovkám (hlavne na PC) veľmi neprial – dá sa ešte vôbec zohnať kvalitný titul z tohto žánru?
...úvodom
Otázka v titulku článku by mohla byť postavená aj ináč: je opodstatnené, aby žáner ako 2D beat´em up prežil nové milénium? Obrazovky našich monitorov predsa okupujú hardvérovo náročné tituly, ktorých produkcia sa legitimizuje trhovou ponukou výkonných grafických kariet. Pred očami nám tak svištia milióny polygónov a v extatickom rytme špeciálnych svetelných efektov oslavujú vizuálne čarodejníctvo svojich tvorcov. V tom rozruchu okolo čoraz presvedčivejšej grafiky akoby sa zabudlo, že videohra nie je výlučne o obraznosti. Má to napokon zakomponované už v názve: VIDEO (vidieť) tvorí nerozlučnú dvojicu so slovom HRA. A z hry sa odvodzuje hrateľnosť, resp. schopnosť hry spôsobovať zážitok. Práve táto kvalita pritom charakterizuje jednotlivé tituly najvýstižnejšie (viď recenzentské posudky typu „je to úplne nehrateľné“). Potvrdzuje to aj skorý nástup nudy pri hraní niektorých súčasných „áčkových“ hier (určite budete vedieť niekoľko vymenovať aj sami). Samozrejme, dobrá hrateľnosť nespočíva len v originálnych herných princípoch. Videohry sa v tomto najviac podobajú filmovému umeniu, ktoré vlastnými prostriedkami (montáž, druhy záberov...) tiež spája hudbu, výtvarné umenie, či literárne rozprávanie do kompaktného audiovizuálneho celku. Len keď sú všetky prísady vhodne zmiešané môže vzniknúť chutný koláč.
Venujme sa však konkrétnemu hernému žánru: 2D bojovkám (v angličtine beat´em up). Oproti zlatým časom arkádových herní sa toho veľa zmenilo. Hry sa stali sofistikovanejšími (rozumej: len na zvládnutie ich ovládania potrebujeme občas niekoľko hodín), vizuálne aj zvukovo atraktívnejšími (musíme do hardvéru investovať stále viac a viac) a vôbec, s nástupom tretieho rozmeru už na časy dvojdimenzionálnych ručne kreslených hier nepomyslí takmer nik. Aj preto sa autor tohto textu rozhodol podať správu o troch tituloch, ktoré by vám nemali ujsť. A to nielen v prípade, že ste oddanými fanúšikmi žánru, či nostalgickými romantikmi, ale aj keď ste s beat´em up ešte nemali do činenia. Pôjde totiž o hry, ktoré vzdávajú hold starým klasikám a bez problémov si ich spustíte aj na Windows XP.
INTERNATIONAL 64K-RATE
Začneme hrou, ktorá má len 64 kilobajtov (!) a napriek tomu vás priklincuje do kresiel na dlhé hodiny. A ak máte po ruke dvoch hraniachtivých kamarátov, môže sa tento čas výrazne predĺžiť! Celá finta spočíva v tom, že ide o dokonalý remake staručkého International Karate, azda ešte z čias Commodore 64. Na obrazovke stoja v jednej línii tri bojovo naladené postavy, odlíšené len farbou kimona. Po zaznení pokynu sa v obmedzenom čase začnú mlátiť, čo to vydá: techniky sú rozmanité a treba vedieť, ktorý hmat v ktorej situácii použiť. Pri neustálom opakovaní určitej kombinácie vás hra potrestá, takže si tým vynucuje neustále premyslenie novej taktiky ako na súperov. Niekedy to dokáže byť naozaj náročné, najmä ak sa dostanete do stredu skrumáže. V medzileveloch sa potom o kratučké rozptýlenie postará odrážanie farebných guličiek, ktoré sú pravdaže bodovo ohodnotené. Napokon máte možnosť pokročiť v hre natoľko, že získate čierny opasok a v tabuľke hi-scores obsadíte najvyššie miesto. Jednoduchá, ale neuveriteľne zábavná vecička.
;) | ;) | ;) |
LITTLE FIGHTER
Little Fighter by sa mohol pokojne nazývať Little Wonder a dokonca by išlo o výstižnejšie pomenovanie než to pôvodné. Ide totiž o skvelú bojovku, nie však 1 on 1, ale 1 on ALL... Znamená to, že do hry (ktorá, žiaľ, nemá žiaden príbeh) vstupujete ako osamelý hrdina (resp. môžete si vybrať aj pomocníkov z radov UI, alebo si ku klávesnici prisadne kamarát) a súperi si vás podávajú v celých švíkoch. Žiadna férovka sa nekoná, miniatúrne postavičky sa vyroja z okrajov obrazovky a pustia sa do vás. Hra obsahuje niekoľko relatívne rozsiahlych levelov a sublevelov, v ktorých postupne oslobodzujete ďalších bojovníkov, aby sa pridali na vašu stranu. Škála úderov, ktorými jednotliví hrdinovia disponujú, síce nie je práve najbohatšia, ale aspoň ich zvládnete o to skôr. Navyše, na taký ohňový uragán sa pozerá naozaj dobre a milučká 2D grafika je vôbec devízou celej hry. Little Fighter sa medzičasom stal natoľko kultovou záležitosťou, že je možné si na domovskej stránke projektu objednať plastovú figúrku Davisa, čo je fešák nie nepodobný hrdinom zo ságy Dragonball. Hlavný herný režim oživujú turnaje a VS mode.
;) | ;) | ;) |
SUPER COSPLAY ULTRA
Super Nintendo patrí dnes možno už len medzi muzeálne výstavné kúsky, no v mnohých domácnostiach sa k nemu zvyknú priaznivci s obľubou vracať. Akoby aj nie, keď sa tam popri skvelej závodnej záležitosti Super Mario Kart, či napínavom RPG Zelda objavila prelomová bojovka Street Fighter II. Vystupovali v nej vskutku rozmanité postavy: zápasník v štýle sumo, mladá atraktívna Japonka, choromyseľný generál, či americký frajer s bizarným účesom na ktorý za normálnych okolností potrebujete stavebné povolenie. V najlepšej tradícii SF II pokračuje Super Cosplay, asi 70 megová freeware gamesa. Ako hovorí názov titulu, pôjde o postavičky z japonských manga a anime, ktoré si to tu v rôznych prevlekoch rozdajú naozaj bez okolkov (nepomýliť s "rozdávaním si to" postavičiek v hre Lula 3D! - pozn. by Slavatar). Nájdete tu napr. biznismana, ktorému možno aktivovať mód hororovej filmovej postavy, takže zrazu je z neho nočná mora z Elm Street, alebo maskovaný ne-hokejista Jason Vorhees (viď priložené obrázky). Nechýba ani zvyčajná postava nevinne pôsobiaceho dievčatka, ktoré z ničoho nič vytiahne rotačný guľomet a trochu vám upraví fasádu. Hra je plná prekvapení, obsahuje dva herné režimy a niekoľko odomykateľných postáv, čo je na nezávislý projekt pomerne veľa. Ani nehovoriac o dokonalej hudobnej kulise, detailne rozkreslených pozadiach a animáciách postáv. Ani zvládnutie špeciálnych úderov nerobí na klávesnici žiadne problémy (k inštalačnému súboru je pripojený manuál ku každej „figúrke“), takže túto hru môžete považovať za ideálne oživenie v inak mĺkvych vodách súbojových hier formátu jeden na jedného.
;) | ;) | ;) |
Záverom...
Beat´em up teda stále žije, hoci už len v srdciach – našťastie tvorivých - fanúšikov. Tento žáner je však každopádne o ceste jednotlivca, ale aj o cti, schopnostiach a vytrvalosti. Krásy 2D bojoviek si preto musí objaviť každý sám pre seba – recenzia, či tematický článok môže byť len ukazovateľom smeru. Pripomína mi to repliku z Matrixu: "Dvere ti môžem ukázať, ale na cestu sa už musíš dať ty sám..."
