SME

Dvojmiliónročné dejiny solidarity

Do súboru pozitívnych ľudských vlastností patria solidarita a z nej sa odvíjajúca pomoc tým, ktorých postihla choroba alebo nedostatok. Fosílny nález z Gruzínska azda posúva jej dejiny do doby pred takmer dvoma miliónmi rokov.

Bezzubá lebka z Dmanisi. (a)-(d) sú rôzne pohľady na ňu, (e) je sánka a (f) lebka zrekonštruovaná na báze počítačovej tomografie, s doplnením zubov a okolitého tkaniva. Mierka je 10 cm.

FOTO - GURAM GUMBIASHVILI, NATIONAL MUSEUM OF GEORGIA

Do súboru pozitívnych ľudských vlastností patria solidarita a z nej sa odvíjajúca pomoc tým, ktorých postihla choroba alebo nedostatok. Fosílny nález z Gruzínska azda posúva jej dejiny do doby pred takmer dvoma miliónmi rokov.

Vykopávky z Dmanisi

V rokoch 2000 a 2002 uverejnili medzinárodné vedecké tímy na čele s Leom Gabuniom a Abesalomom Vekuom z Gruzínskej akadémie vied v časopise Science výsledky paleoantropologických vykopávok na lokalite Dmanisi v Gruzínsku. Priniesli objavy praľudí spred 1,77 milióna rokov. Anatomicky pripomínajú africký druh Homo ergaster a jeho afroázijskú odvodeninu Homo erectus, no majú pomerne ľahkú stavbu kostry a nízku mozgovú kapacitu. Preto sa uvažovalo a stále uvažuje aj o novom druhu praľudí, Homo georgicus. Tak či onak, je to jeden z najstarších dokladov prítomnosti členov rodu Homo v Eurázii, kam prišli v rámci prvej vlny migrácie praľudí z Afriky.

Prežil rok bez zubov

Sčasti tí istí vedci teraz na čele s Davidom Lordkipanidzeom z Gruzínskeho štátneho múzea v Tbilisi v časopise Nature opísali nový pozoruhodný nález z Dmanisi. Tvorí ho lebka tamojšieho pračloveka a k nej patriaca sánka. Na hornej čeľusti nezostal nijaký zub, na sánke iba jeden, ľavý špičiak. Zvláštne je to, že podľa vstrebania otvorov po zuboch a očividných stôp premodelovania ďasien musel tento pračlovek stratiť prakticky celý chrup roky pred smrťou. Spôsobila to staroba alebo choroba. Bol teda dlho odkázaný na mäkkú stravu, ktorú nebolo treba žuvať.

1,5 milióna rokov pred neandertálcami

Nálezový kontext praľudí z Dmanisi ukazuje, že boli lovci a živili sa zväčša mäsom. Ulovené zvieratá spracovávali kamennými nástrojmi. Bezzubý by medzi nimi teoreticky mohol prežívať na mäkkých zložkách mäsitej stravy napríklad špiku či mozgu, kombinovaných s dužinatými plodmi. Lenže mäsitá korisť aj nálezy vhodných plodov, to zrejme boli v živote praľudí dosť nepredvídané alebo sezónne udalosti. Dlhodobé prežívanie bezzubého, ako naznačujú príklady dnešných lovcov-zberačov, skôr vyžadovalo solidaritu a starostlivosť ostatných členov sociálnej skupiny.

Ďalšie fosíliami doložené vysoko pravdepodobné príklady solidarity praľudí pochádzajú až z neandertálskych lokalít Bau de l'Aubésier a La Chapelle-aux-Saints vo Francúzsku. Sú mladšie ako 200-tisíc rokov. (urb)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu