"Na indickom subkontinente sme také niečo nečakali," Laurent Marivaux z Université Montpellier pre americký časopis Science.
V súčasnosti žijú lemury iba na ostrove Madagaskar. Tieto poloopice sa podľa existujúcej teórie vyvinuli v Afrike a na ostrov sa dostali na stromoch plávajúcich v mori. Zdá sa však, že Madagaskar nebol ich poslednou zastávkou.
Zuby nájdené v pakistanskom pohorí Bugti sú najstaršími zachovanými pozostatkami lemurov. Druh, ktorému patrili, vedci nazvali Bugtilemur mathesoni. Najbližším dnes žijúcim príbuzným tohto zvieraťa je trpasličí lemur Cheirogaleus.
Práve tento úzky vzťah vedcov mätie. Rod lemurov vznikol pred asi 62 miliónmi rokov, teda viac ako 20 miliónov rokov po tom, čo sa Madagaskar oddelil od Afriky. Špecializované druhy ako Cheirogaleus vznikli najskôr pred 46 miliónmi rokov.
Po geologických zmenách musela teda nastať migrácia lemurov medzi Afrikou a Áziou. Ktorým smerom sa lemury šírili, nie je jasné - závisí to od toho, či pôvodne žili v Ázii alebo Afrike. Pretože v Pakistane sa našli aj pozostatky predchodcov dnešných opíc, stúpol význam Ázie ako dôležitej oblasti rozvoja primátov, tvrdí Marivaux.
Bugtilemur mathesoni pravdepodobne žil v bujných tropických lesoch. V blízkosti náleziska lemurích zubov objavil Marivaux kostru najväčšieho suchozemského cicavca, aký kedy žil na Zemi. Zviera nazvané Baluchitherium vážilo 20 ton a každý deň zožralo dve tony listov a plodov.
