Space Hack - ďalšia kvalitná diablovina

Obrovská loď plaviaca sa takmer nekonečným vesmírom je ako zrnko piesku v mori, ale koráb Maximus XV vo svojich útrobách ukrýva smrteľné nebezpečenstvo a hŕstku žijúcich ľudí. Sci-fi v depresívnej podobe nie je ničím novým, ale akčné RPG v tejto podobe sa

nerodí každý deň.

Výrobca Rebelmind sa zatiaľ na hernom trhu príliš nepresadil a okrem priemerného Groma a "kids stuff" Úžasná cesta nevydal nič, čo by stálo za spomenutie. Neznáme a neskúsené meno väčšinou znamená priemernosť a nepochopenie princípov, ktoré zvyšujú hrateľnosť, to sú zvyčajne najpodstatnejšie chyby neadekvátne optimistických menších vývojárov. Poľské štúdio však konečne spraví väčšiu dieru... i keď možno iba dierku do herného sveta a Space Hack (alias Maximus XV: Abraham Strong Space Mercenary – už ten názov znie ako riadne B-čko) sa objaví takmer vo všetkých médiách. Príbeh nás zavedie na vesmírnu loď Maximus, na ktorej žijú svoj život vyhnancov trestanci zo Zeme. Tá týmto jednoduchým spôsobom vyriešila svoj problém s príliš veľkou populáciou. Obrovský kolos, skladajúci sa z viacerých biosfér alebo ak chcete kapsúl, napadol dotieravý aliení sajrajt, takže sa chopíme najbližšej zbrane a vysvetlíme návštevníkom, že na vraždenie si vybrali nesprávne miesto. Príbeh je na RPGčko primitívny a i to už môže hráčovi napovedať, o čo pôjde. Klik-fest – čo klik, to výstrel z energetickej zbrane/zásah zbraňou nablízko a pod. Votrelci padajú po stovkách a hráč sa baví.

Príbeh je nepodstatný a úlohy od preživšej posádky sa vždy týkajú dostavenia sa na vyznačené miesto a je úplne jedno, či máte spojazdniť terminál alebo oslobodiť zajatú posádku. Ale na to môžeme hodiť bobek, sofistikovaní recenzenti budú určite nadávať na nedostatočnú story, ale my dobre vieme, že i Diablo malo zápletku rovnako riedku ako ja ranný, sobotný moč. Dôležitá je atmosféra a tá sa zo začiatku rozlieza pred i za monitorom obrovskou rýchlosťou, sci-fi prostredie nemáme na obrazovkách každý deň a celé okolie je zdevastované, až na prítomnosť svinstva z vesmíru, i mŕtve. Pôvodná idyla kvázi prijateľného raja pre väzňov bola narušená a len Abraham Strong je drsný tvrďák, s oceľovou podrážkou, ktorá sama od seba nakopáva zadky votrelcom. Tak kvetnato tu ospevujem príbeh a počas hrania ho nebudete takmer vnímať (a ani nemusíte), ale treba si spomenúť na snahu tvorcov napísať tých zopár stránok dialógov – teda niekoľko násobne väčšie množstvo ako pri druhom diablikovi.

Zo začiatku budete bez zbrane prefackávať pavúkoidno-chrobákoidné hmyzoidy. Ani ja nechápem, čo to slovné spojenie znamená, ale je tak nádherne podčiarknuté vo Worde, takže si ho tam nechám a vám odporučím Hviezdnu Pechotu, ktorej sa Space Hack dosť podobá, až na maličkosť v podobe osamoteného hrdinu. Z votrelcov strieka zelený blivajz a po získaní určeného počtu skúseností nastupuje mierne RPG - rozdelíte 5 bodov medzi štyri vlastnosti. Všetky poznáme z iných hier a znovu vysvetľovať načo slúži sila je nad moje... ehm... sily ;). Takže kvarteto sila, obratnosť, znalosti a výdrž je všetko, čo nám pripomína podstatu RPG, inak len zbierate predmety, pričom každý požaduje od podstavy minimum z niektorej z vlastností, takže ju môžete používať až po nadobudnutí danej úrovne. Nič nové sa v tomto smere neudialo a Space Hack to ani nepotrebuje. Akčné naháňanie skúseností si žiada takmer berserkovskú rež a všetko sa deje v rýchlom slede udalostí.

             

Zbrane majú jedinú chybičku. Je ich zúfalo málo a je úplne jedno, že na prvý pohľad dva rovnaké meče majú rozdielne vlastnosti. Okrem zbraní nablízko (meč, sekera) tu máme praky (tomu vravím sci-fi :) a energetické pušky, ktoré sa síce delia ešte podľa zamerania a každý druh energetického výboja platí na iných nepriateľov a striedanie pištolí je nutné a nemal by som začínať ďalšie súvetie spojkou a... Ak použijete zbraň rovnakého zamerania ako je nepriateľ, životná energia mu ubúda príšerne pomaly, skôr ho umlátite jeho končatinou. Okrem zbraní si na hlavu nacapíte helmu, pivné brucho zakryje armor, do jednej ruky si dáte štít, do druhej jednu zo zbraní a ešte nám tu ostali veci zastupujúce mágiu. Už i malé decko dnes vie, že nič také ako mana neexistuje, takže na všetko potrebujete energiu (a hlavne je to munícia do strelných zbraní), máme tu aj niečo na štýl implantátov (zvyšujú vlastnosti, prípadne resisty) a moderné "súčiastky", pripomínajúce zvitky kúzelníkov. Tieto hi-tech items si môžete dobíjať u danej postavy. Na výber je viacero druhov, dokonca s rôznou kapacitou vyvolávania (1-8). Druhov nie je príliš veľa, ale mnoho ich ani nevyužijete, okrem tradičného liečenia, teleportov a identifikácie neznámych predmetov tu máme obranných i útočných zástupcov. Ako som však už spomenul na začiatku odstavca, predmetov je veľmi málo a to je veľmi mrzuté zistenie, porovnateľné s vypitím jedinej plechovky piva za celý večer - naserie to.

Všetko dôležité je už skúsenému hráčovi známe a záleží len na jeho povahe, či dá prednosť polohe off v jeho mozgu a rozhodne sa vyraziť na jednu zúrivú prestrelku alebo sa bude venovať zložitejším a viac príbehovo i charakterovo vyspelejším titulom. Space Hack sa však nehrá na nič zásadne originálne, je vopred jasné, že nevystúpi z tieňu svojich predchodcov, ide ale o titul, ktorý stojí za vyskúšanie. Vrhnime na hodnotenie a hoci sa v prvých recenziách objavili nie príliš lichotivé slová na adresu Rebelmindu, ja si stojím za svojim. Nedávny Seal of Evil (recenzia) ma bavil omnoho menej ako Space Hack, ktorý sa na nič nehrá a i keď má chyby, drží sa zabehnutých a odskúšaných štandardov.

             

GRAFIKA 6 / 10
Spočiatku som bol depresívne ladeným okolím a paletou farieb nadšený. Odtiene zelenej a šedej predstavujú správne sci-fi prostredie vesmírnej lodi, ale všetky biosféry sú takmer rovnaké a postupne z neustáleho opakovania takmer identických exteriérov opadne nadšenie takmer každého hráča. Vydáme sa aj na cestu do útrob niektorých komplexov a tie pripomínajú prvých dvoch Votrelcov - vyskakujúci alieni z postranných chodieb, takmer klaustrofobické uličky sa striedajú s halami. Vonkajšie úrovne majú mierne nadpriemerný dizajn, všetko je vyzdobené rôznymi vežami, zásobovacími priestormi alebo rúrami, jediný materiál tvorí plech a preto je veľká škoda, že sa paleta farieb takmer nemení a postupne začne celý svet korábu trochu nudiť.

Na obrázkoch už sami vidíte, že sa nejedná o klasický izometrický titul, postavička je plne 3D a rovnako i prostredie. Kamerou môžete rotovať, len škoda, že nie je prítomný zoom. Hlavný hrdina je možno až príliš veľký, jeho výhľad nepokrýva dostatočne veľké územie. Hardwarová náročnosť je prijateľná takmer pre každého, žiadne extra svetelné efekty, odlesky, tieňovania alebo nedajbože rag doll efekty, či prítomnosť Havok fyzikálneho enginu, tu nenájdete, ale spracovanie rozhodne neurazí. Kompromis medzi tromi rozmermi a izometriou je dôstojne zachovaný, takže až na opakujúce sa okolie sa grafika zniesť dá.

INTERFACE 6 / 10
Rebelmind v kontraste so svojim názvom zostali verný zabehnutým pravidlám v ovládaní a vsadili na tradičné hodnoty a čo je najdôležitejšie, hráč na prvý pohľad vie takmer všetko o situácií. Pohyb určujete myškou, rovnako ako objekt streľby, všetko dôležité máte v interfaci, či už ide o zdravie, energiu, staminu (míňa sa behom, dokonca má 3 rôzne rýchlosti obnovovania) alebo chýbajúce skúsenosti do ďalšieho levelu. Trochu nepraktické mi pripadalo kupovanie vecí, pri výbere predmetu a potvrdení o jeho vlastnení, ho musíte ešte manuálne umiestniť do inventára, čo je klik navyše a ak kupujete niekoľko uzdravovacích jednotiek, tak to rychlovka v shope rozhodne nebude. Ďalšia nepríjemná vec je absencia prednastavenia viacerých zbraní a následné prepínanie medzi nimi. Stále treba vliezť do inventáru a manuálne nastaviť iný predmet. Takýchto menších problémov nájdete viacero, ale nájdete aj zopár príjemných vecí, medzi ktoré patrí napríklad obnovenie zdravia/energie po kliknutí na daný teplomer. Málokto si všimne, že veci vypadávajúce z nepriateľov vyskakujú smerom k vašej postave.

Mapu tu nájdete v klasickej priesvitnej (a najvhodnejšej) podobe. Cez celú obrazovku vidíte seba ako šípku a všetky objekty v danej úrovni, plus hlavný cieľ questu. Trochu horšie je na tom banda nepriateľov, tí nás svojou prítomnosťou na mape nepoctili a princíp mapy tým stráca polovicu svojej podstaty. Výhoda je i informácia o počte žijúcich protivníkov v danej úrovni, aspoň viete, či ste prostredie už dokonale vyčistili alebo niekde ostal hnilý kút.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Ako som už v recenzii na nemastné-neslané Seal of Evil spomínal, najdôležitejšie je zachovanie klasických hodnôt. Space Hack je také mierne béčkové Diablo 2 vo vesmíre. Tým celá charakteristika hry a otázky na hrateľnosť padajú, potrebné je však vysvetlenie nižšie hodnotenie v tejto i ďalších položkách. Atmosfére sa nedá nič podstatné vytknúť, až na to, že sa vytráca a časom chradne. Áno, nemeniace sa prostredie, aj keď môže niekto namietať, že tu máme púštny svet, apokalyptický a pod. Všetky vyzerajú zhodne. Druhou nepríjemnou zložkou je veľmi malé množstvo zbraní. Pár vesmírnych koltov a pušiek variabilný arzenál zbraní nevytvorí, hlavne ak sa odlišujú len farbou a silou flusancov. Chýbali mi tu aj sekundárne schopnosti, teda akési bonusy k bojom, ktoré tu síce nájdeme vo forme hi-tech items, ale i tieto hračky sú zastúpené v minimálnom množstve a proste to nie je ono.

Po starom zostali chvalabohu súboje a pred hraním si doprajte ukazovákový strečing. Klikania si užijete dosť, každý laserový lúč musíte pekne manuálne odpáliť. Votrelcov doslova kosíte po desiatkach, padajú k zemi ako "spoločensky unavení" spoluobčania po náročnom večernom decentnom popíjaní – a povedzme si to na rovinu, je to zábava... hranie, decentné popíjanie vedie k nepríjemným ránam a stvrdnutej pečeni. Bola to sranda už v prvom Diablovi, o druhom pokračovaní ani nevravím, Sacred to celé len potvrdil. A aby sme príliš neodbočovali z vesmírneho života, hrateľný bol i Harbringer. Niekomu sa môže zdať táto forma zábavy ako dokonale ponižujúca a príliš rigorózna (nech toto slovo znamená čokoľvek – ja som ho započul na prvej prednáške z nejakej divnej fyziky, kde prednášajúci začal slovami: Nečakajte odo mňa rigorózny prejav, na všetko máme termíny a... a potom som síce zaspal, ale zrejme to bolo niečo zaujímavé a dôležité). Klikať na pohybujúce sa objekty, uzdravovať a doplňovať energiu, dokáže každý mantinel.

           

MULTIPLAYER
V hre sa nenachádza, čo je celkom škoda.

ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Streľba z energetických zbraní, rôzne znejúce kroky na odlišných povrchoch (platí aj pre cupitanie alienov), výkriky a škreky zvieracích nepriateľov, chladné až ironické hlášky hlavného hrdinu a dabing dialógov vytvára celkom slušnú zvukovú kulisu, ale aby bolo hodnotenie vyššie, muselo by mi v pamäti niečo zostať.

HUDBA 8 / 10
Zo spracovania hudby som bol dosť prekvapený a teraz to myslím v kladnom zmysle slova. Pre úrovne sú vopred definované krátke skladby a niektoré sú skutočne fascinujúce. Industriálne melódie ma presvedčili o svojej sile v Silent Hille 2, v úrovni väzenie, kde to bola správna posieracia muzika. V Space Hack drží napätie a vaše zmysli na tej správnej vlnovej dĺžke. Tvorca síce mohol zo seba dostať viac skladieb a nemusel by som rozmýšľať medzi 3 a pol a 4 hviezdičkami. Je to niečo medzi, nie je to na soundtrack, ale kvalitou poteší. V pamäti sa mi matne vynára Incubation, ktorý mal podobnú hudobnú zložku.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Protivníci vám idú po krku, akonáhle vás zbadajú, prenasledujú vás po určitú hranicu a potom zabudnú – rovnako ako náš pán šéfredaktor a vychladená dvanástka. A teraz skutočne nie som mimo a nepredstavujem si, ako ho naháňa plechovka bažanta. Levelov je celkovo 45 a to na pár dní určite vydrží. Space Hack sa ukladá vždy po prechode do novej úrovne, pozíciu si môžete hocikedy uložiť i vy, na výber máte viac náročností, takže si vyberie každý. Musím spomenúť hlasné pípanie (ako v katastrofickom filme v jadrovej elektrárni po prekročení kritickej hranice alebo v ponorke keď po hrdinoch ide torpédo... alebo sa radšej budem venovať hre), ktoré upozorní hráča na exnutie, čo sa mi dosť nepáčilo pri Diable, kde ma táto nepozornosť stála nie raz život. Takže pusa na čelo dievčatám z Rebelmindu.

           

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Nech si vravia odborníci na hry čo chcú, ja som sa na Space Hack pozeral z pozície hráča, ktorý večer príde do svojho príbytku okolo desiatej večer po náročnom dni v práci/škole a chce sa na dve hodinky zabaviť – to sa mi vždy s touto hrou podarilo, preto ma prekvapil nečakaný úspech takmer neznámeho dielka. Nejedná sa o žiadne frenetické niekoľko hodinové drvenie bez prestávky, takýmto spôsobom sa začnete čoskoro nudiť, ale ruku na ten najdôležitejší orgán (myslím srdce... ach, vy ste ale prasatá), to isté sa postupne dialo v každom akčnom RPG. Depresívne sci-fi tu nemáme každý deň a Space Hack je síce béčkovým, ale zábavným klikfestom – na rozdiel od Seal of Evil.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: La La Land zatiaľ získal štyroch Oscarov

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali novú Nokiu 3310

Nové smartfóny Nokie majú čistý Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Sniper Elite 4 nie je len o krvavom zabíjaní (recenzia)

Jedna z najlepších taktických akcií tohto roka je viac, než len krvavou školou anatómie človeka.

Za farebné videnie vďačíme predkom, ktorí jedli ovocie

Len ľudia a niektoré druhy primátov majú v oku tri druhy zmyslových buniek.

Huawei Mate 9 chce byť najlepší veľký smartfón (test)

Má obrovský displej a aj napriek nemu sa používa pohodlne. Huawei si za svoju novinku ale pýta viac, ako je zvykom.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 742
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 247
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 656
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 956
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 758
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 092
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 496
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 110
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 333
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 183

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop