V Knihách džunglí Rudyarda Kiplinga spolu rôzni obyvatelia pralesa vychádzali slušne, keď sa navzájom oslovili: "Sme jednej krvi, ty aj ja." O vzťahu krvi neandertálca a krvi Homo sapiens sa zatiaľ nevie nič. No ak aj boli príbuzné, asi to nefungovalo. Neandertálec totiž zmizol zo svojho rozsiahleho teritória v západnej Eurázii, ktoré predtým obýval vyše 200-tisíc rokov, a vôbec z tváre Zeme, pomerne rýchlo po príchode Homo sapiens z Afriky. Rozhodne však ich zloženie kostí bolo podobné. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA to oznámila Christina Nielsenová-Marshová z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko) s ôsmimi kolegami z Veľkej Británie, USA, Chorvátska a Kanady.
Sekvenovali bielkovinu osteokalcín (čiže určili poradie aminokyselín v jej molekulovom reťazci) dvoch neandertálcov, ktorí pred 75 000 rokmi obývali jaskyňu Šanidar v severnom Iraku. Výsledky porovnali so zodpovedajúcimi sekvenciami anatomicky moderných ľudí Homo sapiens, šimpanzov, goríl a časti osteokalcínovej sekvencie orangutanov. Okrem ľudskej boli všetky dosiaľ nezanalyzované.
Vedci zistili, že náš a neandertálsky osteokalcín sú totožné. Obidva sú navyše spolu so šimpanzím a orangutaním v rámci cicavcov výnimočné. Ich deviatou aminokyselinou je prolín, kým väčšina druhov má na tejto pozícii hydroxyprolín. Gorily majú zmes prolínu a hydroxyprolínu.
Túto vlastnosť ľudí, šimpanzov a orangutanov možno vysvetliť tlakom prírodného výberu, súvisiaceho s úbytkom vitamínu C v potrave počas prechodu na stravovaciu adaptáciu všežravca. Možno sa odohrala už pri spoločnom predkovi týchto druhov, možno až po vzájomnom evolučnom rozchode.
(ur)