PO FAMÓZNOM ÚSPECHU EURÓPSKEJ SONDY HUYGENS, KTORÁ PRISTÁLA NA TITÁNE, SA POZORNOSŤ ZNOVU UPIERA NA FASCINUJÚCE OBJAVY AMERICKEJ SONDY CASSINI

Misia sondy Cassini pri Saturne pokračuje

Sonda Cassini opustila Zem 15. októbra 1997 a k svojmu cieľu - k Saturnu - doletela 1. júla 2004. Vyše pol roka sme sledovali úspešnú misiu tejto americkej sondy a súčasne čakali na chvíľu, keď sa od nej odpúta jej malé európske dvojča, 320-kilová európs

Tri zábery Saturna zo sondy Cassini v pravých farbách. Vľavo je mesiac Mimas a v jeho pozadí tiene Saturnových prstencov. Obrázok nazvali Modrý Saturn. Vpravo je vývoj polárnej žiary na severnom póle Saturna.

Sonda Cassini opustila Zem 15. októbra 1997 a k svojmu cieľu - k Saturnu - doletela 1. júla 2004. Vyše pol roka sme sledovali úspešnú misiu tejto americkej sondy a súčasne čakali na chvíľu, keď sa od nej odpúta jej malé európske dvojča, 320-kilová európska sonda Huygens. Neraz bola nazvaná modulom, hoci to bola samostatná sonda, ktorá mala "žiť" iba zopár hodín.

Huygens bol iba krok od blamáže

Už dávnejšie odborníci prišli na to, že pri sonde Huygens sa pozabudlo na dosť podstatnú vec: nepočítalo sa s Dopplerovým efektom, teda s posunom frekvencie rádiových vĺn pri rozdielnej rýchlosti medzi ňou a sondou Cassini. Tento nedostatok nebol vôbec zanedbateľný, lebo sonda Cassini by nedešifrovala signály z Huygensa, a teda nedokázala by ich odosielať na Zem. Odborníci v riadiacom centre preto pozmenili letový program a zmenenú geometriu upravili tak, že Hugens sa vnoril do atmosféry Titanu nie pri pôvodne plánovanom prvom oblete, ale až pri treťom. Napriek tomu však táto chyba programátorov ESA spôsobila, že sa na Cassini správne nenastavil jeden z dvoch kanálov, na ktorých Huygens vysielal. To zapríčinilo stratu niektorých signálov z Huygensa. Neúplné zostali údaje všetkých experimentov, okrem merania rýchlosti vetra, ktoré Cassini vôbec nezaznamenala. V tejto úlohe však Cassini zastúpili pozemské siete rádioteleskopov, ktoré boli do misie zapojené. V polovici februára zverejnili výsledky.

Dlhý čas čakania

Najväčším "ťahákom" sú vždy snímky, preto to inak nemohlo byť ani v tomto prípade. Druhý najväčší mesiac v Slnečnej sústave Titan (priemer 5150 km) bol dlhé roky pre človeka nepriehľadný cez hustý závoj atmosféry. Prvý raz podeň trochu nahliadla radarovými zábermi azda až sonda Cassini pri predchádzajúcich priblíženiach.

Misiu Huygens zo 14. januára dostatočne spropagovali všetky periodiká, preto v tento deň aj ľudia, ktorí sa o aplikovanú kozmonautiku bežne nezaujímajú, očakávali, ako to dopadne. Napätie v popoludňajších hodinách narastalo, redakcie čakali na prvé správy tlačových agentúr. Nadšenci prechádzali internetovými stránkami a na niektorých viedli celkom zaujímavé a živé debaty. Sledovali priamy prenos na NASA-TV. Čakali na prvé údaje, ktoré, ako dúfali, prinesú aj prvé zábery. Mailovali si: vraj o 16. hodine.

Všetkým síce bolo jasné, že to nebudú snímky urobené za slnečného počasia dakde na horách, ani "vyšolichané" zábery NASA povedzme, z Marsu. Rovnako vedeli, že záber z povrchu môže byť len jeden, lebo sonda mala pevne primontovanú kameru. Nech by fotila hoci aj dvadsaťkrát, vždy mohla fotiť len to isté. Z jedného pohľadu nemôže byť odfotené to isté len vtedy, ak by sa pred kameru postavila nejaká titanská rodinka, čo je však hlúposť.

O 16. hodine však nadšenci vedeli iba to, že let atmosférou zvládol Huygens úspešne. Zakričať "vydali prvú fotkúúú" mohli až okolo 18. hodiny. Postupne pribudli ďalšie dve, jedna z nich v neskorých večerných hodinách priamo z povrchu. Nadšenci si ešte trochu podebatovali a vzájomne si poslali "save" týchto záberov.

Bol to obrovský úspech, no napriek tomu sa z mnohých prvých ohlasov ozvalo čiastočné sklamanie z kvality snímok. Ba možno aj väčšie, ako keby sonda Huygens absolútne zlyhala a nik sa nič o jej misii nedozvedel. Pravdou však je, že to bol famózny úspech, a s tým, že sonda bude vysielať ešte dve hodiny po pristátí, nik nepočítal. Ani sonda Cassini; tá sa už dostala mimo dosahu signálu a nemohla údaje od Huygensa prijímať.

Údaje zo sondy Huygens sa ešte stále prehodnocujú

Hoci sa väčšina údajov z Huygensa zatiaľ ešte prehodnocuje, už dnes možno robiť aspoň čiastočné zhrnutia. Doterajšie vedomosti o povrchu i atmosfére sa nijako zásadne nezmenili. Naďalej platí, že atmosféra Titanu je 1,6-krát hustejšia ako na Zemi, a že jej hlavnou zložkou je dusík.

Teplota na mieste pristátia sondy bola -179 °C, čo taktiež zapadá do rámca pôvodných znalostí - mínus 180 až mínus 200 stupňov Celzia. Samotný povrch spočiatku trochu prekvapil. Skôr sa očakával zvlnený terén dún alebo nejaké zamrznuté alebo polozamrznuté jazero metánu. Na zábere však vidieť "marťanskú" pláň, posiatu balvančekmi. Tie balvančeky však nie sú až také veľké, sú to len kamienky, z ktorých najväčší má 15 centimetrov. Tmavšie tiene okolo balvanov naznačujú, že niekedy mohli byť ponorené v nejakej kašovitej kvapaline, najskôr v metánovom blate. Predpokladá sa, vlastne rovnako, ako pred pristátím sondy Huygens, že z oblakov prší kvapalný metán. Keďže v atmosfére kyslík nie je, nemôže byť ani voda v oblakoch, ani na povrchu.

Fotografie z výšky 16 kilometrov ukazujú tmavé línie, ktoré sa dajú vysvetliť aj ako toky vyhĺbené tekutinou. Tieto korytá môžu byť naplnené kvapalinou, ale môže v nich byť aj kvapalina zamrznutá. Korytá môžu byť aj "suché". Inde zase do veľkých výšok stúpajú strmé svahy. Nechýbajú ani kráterové útvary, z ktorých najväčší doteraz pozorovaný má priemer 440 kilometrov.

Vo výške 18 až 20 km nad povrchom fotografovala sonda Huygens mrak alebo pás hmly, čo by mohol byť eventuálny zdroj pre metánové rieky a jazerá.

Hoci údaje o rýchlosti prúdenia atmosféry sonda Cassini z Huygensa nezískala, dnes máme k dispozícii už časť veľmi presných meraní zo série pozemských rádioteleskopov, ktoré spoločne pracovali na projekte Doppler Wind Experiment. Na Titane bolo prúdenie atmosféry v smere jeho rotácie, teda od západu na východ, a to takmer vo všetkých výškach. Najväčšia rýchlosť - 120 m/s - bola zaznamenaná vo výške okolo 120 km. V rôznych výškach boli zaznamenané značné výkyvy rýchlosti vetra, čo spôsobovali veterné prúdy. Nad povrchom bol vietor veľmi slabý, postupne sa však až do výšky 60 km nad povrchom zosilňuje. "Kombináciou dopplerovských meraní a údajov z VLBI môžeme získať extrémne presný trojrozmerný záznam pohybu sondy počas zostupu na povrch Titanu," povedal J. P. Lebreton, vedec projektu Huygens.

Objavy Cassini po pristátí Huygensa

Nesmieme však zabúdať ani na sondu Cassini. Kým Huygens to už má "za sebou", Cassini vo svojej misii pokračuje.

Sonda Cassini hneď po servisnej službe Huygensu (14. 1.) mala zopár perných dní. Najprv radarovo snímkovala samotný Titan, potom Saturn a mesiace, ktoré sa nachádzali v jeho zornom poli a od 16. februára sa zamerala na Enceladus.

Mimas má priemer 398 km a tretinu zaberá obrovský impaktný kráter Herschel s priemerom 130 km. Vďaka tomuto obrovskému kráteru je nezameniteľný s iným telesom v Slnečnej sústave, a pravdepodobne sa v čase jeho zrážky s ďalším telesom udial malý zázrak, že sa nerozpadol.

Fotografie Encelada sú svojou kresbou popraskanej štruktúry podobné najskôr Jupiterovým mesiacom Europa a Ganymedes. Enceladus má taktiež trhliny s cievovito rozvetvenou štruktúrou, aké nájdeme aj na Jupiterových mesiacoch. Jeho vrásčitý povrch je takmer celoplošne pokrytý vodou, hoci kiahňovito roztrúsených ďobancov po impaktných kráteroch je tiež neúrekom. Astronómovia predpokladajú, že aj on má, podobne ako Jupiterov mesiac Europa, podpovrchovú vodu. Keďže sa zo spektroskopických pozorovaní Cassini nepotvrdili zdroje amoniaku a CO2, existuje predpoklad, že na Encelade je čistá voda, azda iba so stopovými množstvami iných prvkov.

Nové štúdie polárnej žiary na Saturne sa zaoberali porovnaním s rovnakým úkazom na Jupiteri a na Zemi. Štúdie sa opierali o pozorovania sondou Cassini a HST. Prišli k záveru, že polárna žiara na Saturne sa líši od polárnych žiar na iných planétach. Na severnom póle Saturna sa polárna žiara drží dlhšie ako na Zemi. Spôsobuje to tlak slnečného vetra, na rozdiel od Zeme, kde je hnacou silou magnetické pole Slnka nesené slnečným vetrom. Pri Saturne magnetické pole nezohráva veľkú úlohu a veľakrát aurorálny prstenec nie je koncami spojený, je to len taký rožok. So zjasnením polárnej žiary sa zmenší žiariaci prstenec, ktorý je nad pólom. Na Zemi sa naopak celý zaplní svetlom.

O2 pri Saturne

Sonda Cassini zaznamenala pri Saturnových prstencoch dvojatómový kyslík. Na Saturne vzniká tento prvok reakciou slnečného žiarenia s ľadovými čiastočkami v prstencoch. Zlúčením dvoch atómov sa tvorí molekulárny kyslík O2. Na Zemi je O2 potrebný pre život väčšiny organizmov. Keďže O2 doteraz ešte nebol zaznamenaný pri Jupiteri, je tento objav pre vedcov veľmi zaujímavý.

V súvislosti so zistením O2 pri Saturne sa objavili špekulácie o možnej existencii života na vzdialených miestach Slnečnej sústavy. Trochu tomu nahráva aj februárová konferencia v Paríži, na ktorej prezentovali vedci výsledky európskej sondy pri Marse. ESA vydala snímky zo sondy Mars Express, ktorými potvrdzuje zistenia amerických sond o dávnej prítomnosti vody na Marse a aj dávnu vulkanickú činnosť. V ankete iba mizivé percento vedcov na niekdajšiu existenciu života na Marse odpovedalo, že nemohol vzniknúť. Celá štvrtina vedcov dokonca verí, že život na Marse dodnes existuje na mikroorganickej báze.

V súvislosti so Saturnom a jeho mesiacmi však treba zdôrazniť, že O2 nie je jedinou podmienkou pre život, nehovoriac už o tom, že samotný život nemusí byť vôbec podmienený prítomnosťou kyslíka. Ale na veľkých plynných planétach ako Jupiter či Saturn vzniknúť nikdy nemohol. Platí to vlastne o všetkých vzdialených telesách Slnečnej sústavy. Aj o jedinom mesiaci s atmosférou - Titane.

Boli obrázky z Titanu zlé?

Na internetovej stránke astro.cz uverejnili príspevok podpísaný "r", a každému, kto je "nadržaný" na digitály, sa musel páčiť:

"Ahoj, představuju si to asi takhle: Jdu do krámu a koupím si dobrej foťák. Dobrej, ale jenom takovej, na kterej mi stačej prachy. Jo a taky baterky. No a ten foťák vystřelím z děla tak, abych se trefil do škopku s tekutým dusíkem, kde ho nechám sedm let vodležet. Nenechám ho ale zanedbávat společenskej život. Budu k němu přicházet na návštěvu se svářečskou soupravou a ze strany ho budu 'nahřejvat', aby nezapoměl, že existuje i něco jinýho než věčnej mráz. Čas od času ho taky vezmu na vejlet do temelínskýho reaktoru, abych mu dopřál nevšední 'vnitřní prožitek'. No a po těch letech si počkám, až o půlnoci přijde hurikán. Až bude v nejlepším, mrsknu milej foťák z okna na hromadu šutrů, vybleju na nej trochu organických sloučenin na uvítanou a řeknu mu 'foť, jak sme si to před lety domluvili!'. A pak mu ještě poradím: 'Keep smiling, svět se dívá!'"

37 mesiacov Saturna

Sonda Cassini objavila pri Saturne šesť nových mesiacov. Spolu ich má Saturn už 37. Doteraz boli najmenšie štyri 6-kilometrové (Skadi, Mundilfari, Suttung, Thrym). Dva vlani objavené mesiace medzi Mimasom a Enceladom už majú mená: Methone a Pallene. Ďalší nový mesiac pomenovali Polydeuces a v gravitačnej rovnováhe ho udržuje väčší Saturnov mesiac Dione.

Posledné tri mesiace objavené sondou Cassini majú zatiaľ iba predbežné označenie: S/2004 S3, S/2004 S4 a S/2004 S6. Tieto mesiace sú dosť malé, ich priemery nie sú ani 5 km. Preto sa vynára otázka, čo možno v prstencoch Saturna označiť ešte za mesiac a čo je iba zhluk materiálu v prstenci. Takýto minizlepenec materiálu v prstenci navyše nemusí byť ani veľmi stály a môže sa kedykoľvek rozpadnúť.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 728
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 820
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 112
  4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 993
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 306
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 151
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 677
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 673
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 409
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 405

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

ŠPORT

Slovanu kuriózny gól nepomohol, doma prehral s Kazaňou

Bratislavský klub v stretnutí aj vyhrával, napokon prehral o tri góly.

SVET

Merkelová prijatie utečencov po rokoch neľutuje

Nemecká kancelárka nechce prijímať ďalších ľudí zo Sýrie.

DOMOV

Počas týždňa bez áut kolabuje doprava

O dopravu v Bratislave sa 60 rokov nikto nestaral.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.